25 rokov, ekonóm. Milujúci pohyb, hudbu a mačky. Realista, skeptik, futbalista, kritik, detailista a romantik. Schizofrenický blíženec. Zoznam autorových rubrík: Nottingham, Fotky, Súkromné, Filmy, PC, technológie, Nezaradené
Z osobných dôvodov som sa rozhodol prestať publikovať moje príspevky na podstránke denníka Sme. Moja blogérska aktivita sa týmto dňom presúva na adresu www.peterrufus.com. Zároveň tam aj pribudol nový príspevok, teším sa na vás :)
- Ak zmixujete kvapku z citrónu z ďalšími 129 000 kvapkami vody, vaše chuťové bunky budú stále schopné rozoznať chuť citrónu? - Ostrovy Scilly boli s Holandskom vo vojnovom stave 335 rokov, no počas tejto doby nepadol ani jeden výstrel? Zvedaví? Druhá várka pokračuje...
-Ak by ste spočítali všetky možné kombinácie v šachu, dostali by ste číslo väčšie ako je počet atómov v známom vesmíre? -39 401 ľudí oslávilo 31. mája 2011 "Deň odchodu z Facebooku" (Quit Facebook Day) kompletným vymazaním svojich profilov? Zvedaví ? Čítajte ďalej...
Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. No, jedine že nie. Prinášam vám prvé (a asi aj posledné) video z Nottinghamu. Konkrétne o tom, ako vyzerá dom, v ktorom bývame. Je to skutočne zážitok :P
Všetko sa tu naokolo hemží voľbami, opicami a bohvieešteakýmiobčianskodôležitými témami. Čo tak na 2 minúty a 17 sekúnd vypnúť? Virálne videá sú fajn, pokiaľ sa nestanú tuctovými. Človek ich pozná už desiatky a nevie, či ho ešte niečo nové môže prekvapiť. No potom príde niekto s nápadom a... úsmev na tvári. Najväčšiu radosť osobne mám, keď na takéto video natrafím a ešte nemá ani 100 tisíc videní. Môžem si povedať, že som bol pri začiatkoch niečočo, čo sa stalo hitom :)
Dnes som si pri vás nepripravil príbeh z Británie, ale z mojej hlavy. Človek je tvor tvorivý a tak tvorí. Niekedy to môže byť vtipné, to je ten lepší prípad. Niekedy to môže byť ale trápne. Nuž, posúďte sami, kritika poteší .)
Dlho som nenapísal. Jednak som nemal čas, jednak nebolo o čom. V podstate všetky dôležité aspekty tunajšej existencie som už vymenoval v predošlých príspevkoch. Nové zážitky sa zbierajú len veľmi pomaly. Akurát nedávno sme tu mali oslavu dvoch narodenín naraz a tak to aj dopadlo. Dvojnásobne.
Nasnežilo. A to myslím vážne, nie nejaký poprašok. Originál v Británii 20cm snehu. Decká výskajú na ulici, včera večer sa obhadzovali čerstvým snehom, dnes ráno pre zmenu ľadom. Aj tie výkriky sa trochu zmenili.
Čo majú tieto veci spoločné? Všetko? Nič? Nadväzujú na seba? Odvíjajú sa od seba? Sú si navzájom synonymami? Jedno zastrešuje všetky? Alebo je zložené z ostatných? Mayský kalendáropisec prišiel za svojim náčelníkom a spýtal sa ho: „Pane, na poslednom kamennom kotúči už došlo miesto na tesanie, niekedy koncom roka 2012." A čo mu na to odpovedal náčelník?
Dnes o tom, ako sa v Anglicku (ne)dá zaplatiť. Najprv sme si mysleli, že ide iba o nedotiahnutý systém jednej inštitúcie, no potom sme zistili, že im to súloží na hlavy všetkým. Alebo aspoň väčšine. Ide o to, ako sa tu platia poplatky a služby. Uvediem náš príklad so spisovnou posilkou, teda posilňovňou. Prídeme do nádherného hypermoderného zariadenia na budovanie tela i ducha, všetko na elektroniku, namiesto vstupu malá plne automatická prechodová komora, stacionárne bicykle s LCD obrazovkou a štyridsiatimi rôznymi scenériami, kde sa dá bicyklovať... O tom som ale nechcel, to len na dokreslenie.
Keďže v Británii sa chodí úplne opačnými stranami a autá prichádzajú z iných smerov, ako by ste čakali, vynašli sme nový spôsob, ako prechádzať cez prechody (chodíme v skupine piati, pre upresnenie). Postup vyzerá nasledovne: 1) Prídete na kraj chodníka (je jedno, či tam je prechod alebo nie); 2) pozriete doprava; potom doľava; 3) ak nič nejde, zakričíte „Zelená!“; 4) suverénne prejdite
„Dójdeš že do kúpeľne. Víš, kúpeľňa, ne? Zrkadlo, úmyvadlo... kúpeľna, stíhaš? Počúvaj sem umývadlo, ne? Teplý kohútik červený že teplá voda? Studený kohútik modrý že studená voda? Máš? Počúvaj sem. Teplý kohútik - teplá rúrka... studený kohútik - studená rúrka. Že čo teraz? Že pustíš teplý, oparíš ruku? Pustíš studený, odmrzne trošíčka?"
Anglické domy, nádherné radové zástavby vo viktoriánskom štýle, elegantné plôtiky, upravené kríky a majestátne oblúky. Ulice ako z filmov, kde alej domov dopĺňa alej stromov, už chýbajú len padajúce listy a máme úvodnú scénu romantického filmu. A potom sú tu dvorčeky. Štvorce malého priestoru naskladané na seba v bohvieakom systéme. A tak ako je nádherný predok, tak je na zgrcanie zadok...
Loď nás vypľula o tretej ráno priamo na pobreží. Na sucho a bez lásky. Rovno do ľavého prúdu. Bez tabule o speed limitoch. Predo mnou bol podobný stratenec z Litvy, tak že idem za ním. Prvý kruhový objazd, idem ľavým smerom a dávam prednosť autu sprava. Je to divné, no istým spôsobom zábavné. Môj navigátor sa zachoval kolegiálne a zaspal. Po pár kilometroch ma to prestalo baviť, tak Litovca predbieham a rútim sa do tmy.
6:30, zvoní budík. Vstávam pomerne svieži (sám sa tomu čudujem, keďže som si šiel ľahnúť o pol druhej) a chystám na 24 hodinovú cestu autom. Do tašiek hádžem posledné veci, nosím ich do auta spolu s ostatnými „určite-potrebnými-vecami", jem posledné tri žemle s poslednou šunkou a natieram posledné maslo. Lúčim sa s mamou a štartujem. Čaká ma cesta rannou špičkou na Kramáre po Peťa.
Áno, je to tak. Odhliadnuc od televízie, ktorá je v podobných súťažiach neprekonateľná, hudba jej priam ukážkovo sekunduje. A najmä tá populárna, ktorú na nás dennodenne chrlia rádiá. Bez ohľadu na vlnovú dĺžku, či žánrové zameranie. Tá istá pesnička, opakujúca sa so železnou pravidelnosťou každú dvojhodinovku. A keď človek so znechutením prepne, čaká ho to isté. Na samovraždu má len tri minúty.
Celý večer, sediac v hľadisku, sa ma neustále zmocňovali pocity typu: "Toto má pod palcom STV? Stojí za tým vôbec nejaká telévízia z našej krajiny? Veď je to o tri triedy lepšie ako čokoľvek, čo tu bolo doteraz."A že v iných článkoch nájdete názory typu "prepadák a trapas"? No, skutočne neviem, či daní redaktori na tom predstavení boli. Lebo všetci okolo mňa mali opačný názor.
"To je osud, že sme sa stretli.""Mal si šťastie, že ťa ten padajúci strom netrafil!""Keby nebolo náhody, tí dvaja by sa nikdy nedali dokopy." Dámy a páni, predstavujem vám jedny z najväčších ľudských sebaklamov...
Karma na blog.sme.sk. Veľmi to diskutovaná téma. "Vzorec na jej výpočet je tajný a pozná ho len malý okruh ľudí, dokonca ani ja ho neviem," hovorí jeden z diskutujúcich. Na čo v skutočnosti táto karma slúži? Nuž, zjedodušene by sa dalo povedať: každý sa chce páčiť, tak píše články tak, aby mu čitatelia klikali na K+. Čo to v praxi znamená? Píš tak, aby s tebou súhlasili masy. Píš, čo chcú čítať. Kritizuj, osočuj, hraj na city. Budeš mať karmu, tvoj blog čítanosť, sme.sk väčšiu návštevnosť. Čo tam po tom, že spoločnosti si svojim príspevkom nič nepriniesol?
Two Steps from Hell by ste podľa názvu žánrovo zaradili možno niekde medzi hard rock a death metal. Opak je však pravdou. Táto hudobná spoločnosť tvorí skladby na požiadanie výhradne pre filmové trailery. Ich diela sú väčšinou orchestrálneho typu, počas ktorých vám behá mráz po chrbte. Doteraz majú na konte úspešné projekty pre filmy ako Avatar, Twilight Sága, Harry Potter, Star Trek, X-Men, Tron, Indiana Jones, Počiatok, Kroniky Narnie, Princ z Perzie, Salt, 2012 a mnohé iné.
