Dňa 15.5.2019 k nám s veľkou pompu nabehli z Kriminálneho úradu finančnej správy – KUFS alias daňová kobra. K nám, znamená do advokátskej kancelárie. Vulgárne a nátlakovo sa domáhali klientskeho spisu, bez akéhokoľvek upozornenia a ohlásenia. Samozrejme, že nepochodili, veď ako by nám klient mohol dôverovať, keby sme sa v takýchto situáciách zľakli a vydali....
Takže neviem koľko členný tím daňovej kobry nám obkľúčil budovu, vbehol k nám do kancelárie a advokát vydaj!!!
Nevydali sme, sme advokáti a to čo si k nám klient uloží je chránené a tak neostávalo nič iné ako brániť klienta telom, nie len zákonom.
Represívna zložka použila všetky nástroje nátlaku, zastrašovania a vulgarizmu. Nepomohlo.
Treba mať vždy na pamäti klienta a zákon. Jediný kto môže zbaviť advokáta mlčanlivosti je klient. V tejto situácii ešte je potrebné mať na pamäti aj § 23 ods. 3 zákona o advokácii, kedy advokát nemusí dodržať mlčanlivosť teda vydať spis, aj keď ho klient zbavil tejto mlčanlivosti. Môže to urobiť vtedy keď sám advokát usúdi, že takéto konanie by bolo v neprospech klienta.
Takže chránime klientov maximálne dokonca niekedy aj proti ich voly pre ich dobro
Ak by sa niekomu zdala takáto situácia absurdná je dobré dovysvetliť. Ide práve o situácie, kedy advokáta klient zbaví mlčanlivosti, avšak bez predošlej porady s advokátom. Je to prirodzené lebo nemusí si každý uvedomovať všetky konzekvencie a hrozby. A práve preto je tu §23 ods.3 kedy advokát uváži a nie je viazaný jednostranným prejavom vôle klienta. Inak povedané na zbavenie mlčanlivosti musí byť dohoda medzi klientom a advokátom.
Prikladám aj stanovisko Slovenskej Advokátskej komory k tejto veci
