Tento príbeh nie je pravdivý, len sa mi sníval a keďžebol veľmi krásny chcel som sa s ním s Vami podeliť.
Môj sen sa začínal úplne nevinne, nejaká osoba prišla zamnou a opýtala sa ma: „Peter, chceš ísť do neba?“ Ja som ostal v pomykove,pretože do neba sa chodí väčšinou až po smrti a hovorím tej osobe v bielom:„Nie, ja nechcem ešte odísť, nechaj ma tu na Zemi!“ Osoba sa na mňa milousmiala a povedala: „Neboj sa, nezomieraš len Ti chcem ukázať čo bude posmrti, poď!“ Neistý som vykročil za osobou, ktorá mala biele vlasy a milý hlas.Stúpali sme hore, akokeby po schodoch, ktoré nemali konca kraja. Zastavili smepred bránou, osoba zabúchala na dvere a vyšielanjel. „Peter, pusti nás idem tomuto človeku ukázať, čo bude po smrti.- povedalpotichu muž v bielom. Vstúpili sme a keď som prešiel bránu, naskytolsa mi pohľad, na ktorý asi nezabudnem- všade lietali anjeli, malý anjeličkoviasa hrali na skovávačku, behali, boli šťastný ako v raji. Videl som tam ajľudí, ktorí zomreli a videl som, že boli šťastný, nič im nechýbalo, cítilisa ako v raji, ako doma vo svojom prostredí.
Príbeh sa skončil a keď som otvoril oči stálapredomnou mama v bielom oblečení a hovorila mi: „Dobré ráno, synáčik!“:)
