Tento článok píšem hneď po udalosti, ktorá sa stala. Je popoludnie, v telke mi končí môj film a tak prechádzam do miestnosti vedľa. Jedným očkom pozriem do okna. Niečo nie je v poriadku. Podídem k oknu skontrolovať situáciu. Na detskom ihrisku, ktoré máme za vchodmi na trávnatej ploche nehybne leží osoba. Neváham… oslovujem mamu, medzičasom sa obliekam. Človeka nenechá ľahostajným osud iného…(hlavne ak chodím na zdravotnícku školu…) Hlavne ak vonku je riadna zima a nehybne tam leží.
Volal som 158. Na policajtov som počkal, ukázal som im to miesto a potom ako sa k nemu vybrali to bolo jasné. Pravdupovediac iné som ani nečakal: človek bez domova, riadne podgurážený lacným čúčom.
Uvažujem. Opäť si dávam otázku na, ktorú som nedostal odpoveď:
- Aj bezdomovci sú ľudia, budú sa kompetentní prizerať ako mrznú a zamŕzajú dôsledkom nízkych teplôt, alebo sa niekto už konečne spamätá a začne tento problém riešiť?
