Už irónia v názve článku Vám hovorí, že príbeh, ktorý som zažil nebude a v tej chvíli nebol nikomu k smiechu. Je večer, krátko po 18:00 hod. a ja sa vydávam von. Asi v strede sídliska kde bývam stojí veľká opuštěná budova. ( už roky sa stavia, no ani dnes nie je dostavaná. Chátra, stáva sa útočiskom pre ľudí bez domova, pre zlodejov…) Na chodníku stojí mamička s kočíkom a jej manžel. Žena komunikuje s manželom či má zavolať 112tku alebo len Policajtov. Nechápem, obzerám sa keď pod kolesami auta si všimnem ležiacu osobu. Schúlená do klbka (asi tak sa jej driemalo najlepšie).
Nedá mi to, pýtam sa manželského páru či volali 112tku… Žena mi povie, že radšej len 158, bála sa, aby nevolala zbytočne 112tku…. Pristúpil som k osobe, ktorá „oddychovala“ pod kolesami zaparkovaných áut. ( čudné mi bolo, že ľudia sa tam zastavovali, no nikoho nenapadlo sa ísť pozrieť na osobu: či je pri vedomí, či dýcha …) Bolo to jasné: žena asi okolo 45 rokov… vo vzduchu bol cítiť samý alkohol… nič zvláštne, žena bez domova… Jej parťák, čo chodí s ňou pri nej nebol… Pán, ktorý venčí psa nám to objasňuje: „Ona je bezdomovkyňa. Chodí s takým chlapom, vidávam ich každé ráno, keď chodím so psom na vychádzku…. S pani som chcel komunikovať, žiaľ, společenská únava, ktorá bola privysoká mi to nedovolila… Fajn, zistil som aspoň, že je pri vedomí, nemá žiadne viditeľné úrazy.
Čakáme na Policajtov… O malú chvíľu prichádzajú a privolávajú Rýchlu zdravotnícku pomoc. Poďakujú nám a ubezpečia nás, že sa o ňu postarajú. V tej chvíli mi hlavou prebehlo niekoľko otázok:
1. 1. Prečo v meste nemáme útulok pre ľudí aj pod vplyvom alkoholu (nocľahárne) ?
2. 2. Prečo sa zrušili záchytné stanice? ( nezdá sa Vám že RZP potrebujú ranení, ľudia v akútnom stave ohrozenia života? Nepríde Vám výjazd k človeku pod vplyvom alkoholu ako zbytočný?)
Nech je to akokoľvek, chcem poďakovať tým, ktorí zavolali na Linku 112 a nebol im ľahostajný ľudský život. Pretože v dnešnej dobe sa stretáváme aj s tým, že ani tú pomoc nemá kto privolať….
