Asi mi dáte za pravdu, že to bol hit leta, ktorý sa hral v rádiach, nechýbal na každej dobrej diskotéke. Pustil som si ju aj ja teraz. Keď je vonku také fajn „jarné“ počasie. Snehová chumelica ako sa patrí, v Košickom kraji snehové jazyky a záveje a na horách výchrica.
Vrátim sa k tomu nadpisu… Nebol napísaný zbytočne. Teraz, keď počúvam pozornejšie túto pesničku a uvedomujem si slová pesničky neviem prečo, no vraciam sa vo svojich myšlienkach na dnešnú prax. Tento mesiac praxujem v Zariadení pre seniorov. Naposledy sme boli v tomto zariadení na praxi pred dvoma mesiacmi. Keď sme sa dnes vrátili, vítali nás stáli pacienti. Žiaľ, niektorých sme tam už nenašli. Žijeme len raz… V spomienkach spomínam na starší manželský pár. Čiperný pán býval spoločne v izbe so svojou manželkou. Pán bol chodiaci, pani ležiaca. Ešte pred Vianocami sa tento pán staral o pravú Vianočnú atmosféru... Pod oknom mal klavír a z ich izby sa celou chodbou šíril neuveriteľný pokoj a láska, ktorú tento pán šíril pomedzi ostatných spolupacientov cez krásne Vianočné koledy, ktoré bez sledovania nôt hral... Keď sme prišli tesne po sviatkoch, pán zostal ležiaci. Spôsobil to nevinný pád a zrejme pobyt v nemocnici. Obaja aj s manželkou štrajkovali. Odmietali jedlo a pani po malej chvíľke polohovania chcela ísť so stoličky za stolom späť do postele. Bola naučená na posteľ nie na „vysedávanie“ za stolom. Dnes sme prišli na oddelenie. Moje kroky smerovali na spomínanú izbu… Staručká pani mala novú susedku. Po informáciach od personálu som sa dozvedel, že starý pán asi pred mesiacom exitoval.
Žijeme len raz, každému z nás horí plamienok života. Niekomu zhasína možno teraz, niekomu horí a jeho plameň je mocný. Aj keď som nemohol už pozdraviť tohoto pána a prehodiť s ním reč, spomienka zostane na neho navždy. Pre tie krásne koledy, ktorými nás obdaroval a úsmevom, ktorý neváhal rozdávať všade naokolo. Česť Vašej pamiatke!
