Kryštálové perie schádza z neba,
cloní stopy...zvláštne ako eden.
Ukrytá púť, milujem len Teba,
či nebol som v Tvojom srdci jeden?
Meníš sa, mení sa aj príroda,
stromy, lúky biele, veľmi krásne.
Je to osud, alebo náhoda?
Zhoda, že píšem Ti teraz básne?
Za múrmi pred oknom, premýšľam dnes,
farbím obraz, keď dúcham teplý vzduch,
prosím Ťa, trocha šťastia do mňa vnes,
unes smútok, veď je Vianočný duch.
Nakoniec Ťa prosím o rešerše,
ja chcem opäť nájsť k Tvojmu srdcu kľúč,
preto Ti píšem aj tieto verše,
Milujem Ťa, kričím to z celých pľúc.
3. jan 2008 o 21:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 62x
Venované nikomu
V nekonečnej prázdnote Ťa hľadám, neviem Ťa nájsť, niekam si sa skryla? Pod vetvy iného stromu, hádam? Ja som Ťa ľúbil, ty si verila.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)