Odborná historická literatúra je plná svedectiev o tom, že Vasiľ Biľak bol jedným zo signatárov takzvaného pozývacieho listu. Napriek tomu nie je možné vykonať trestnoprávne dokazovanie vo veci podozrenia z vlastizrady, pretože slovenské orgány činné v trestnom konaní nemajú k dispozícii originál tohto dokumentu. Zostáva v ruských archívoch, a preto nie je možné vykonať grafologické skúmanie podpisu bývalého prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Prokuratúra teda zastavila trestné stíhanie. Takmer 94-ročný starec Vasiľ Biľak to už asi ani nezaznamenal.
Médiá prípadu, pochopiteľne, venujú pozornosť. Nebolo by na tom nič zlé. ...keby na pozadí vyššie uvedených skutočností priniesli inšpiratívne názory historikov a takrečeno netárali do vetra... Alebo keby aspoň dali priestor ľuďom, ktorí o dejinách zasvätene, hlboko a poctivo meditujú. Ako napríklad Petr Pithart tu.
Nemožnosť viesť ďalšie trestné dokazovanie proti Vasiľovi Biľakovi je faktom, ktorý nič nemení na tom, že bol ešte horší ako režim, ktorý po roku 1968 pomáhal za asistencie "spriatelených" tankov nastoľovať a upevňovať. Husákova normalizácia bola potupná a drsná. Prípadná Biľakova reštaurácia by bola pravdepodobne krvavá.
Okolnosť, že Vasiľa Biľaka neuvidíme pred súdom, ešte nikoho neoprávňuje rozširovať názory odporujúce triezvemu uvažovaniu. Napríklad také, aké vo svojom texte sformuloval komentátor Peter Morvay. Podľa neho treba pripustiť, že asi sa nedali zadovážiť právne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné odsúdiť Biľaka a spoločníkov. A zároveň pridáva priam neuveriteľnú konštrukciu, ktorú si treba prečítať opakovane: "Kto by však dal ruku do ohňa, že tí, ktorí tým (čítaj vyšetrovaním - pozn aut.) boli poverení, urobili všetko, aby sa spravodlivosti urobilo zadosť. A že by sa dôkazy získať nedali, ak by napríklad aj v našej justícii či v polícii nebolo dosť takých, ktorí s Biľakom skôr mali sedieť na lavici obžalovaných, než sa tváriť, že ho vyšetrujú?" Citovaná formulácia je v mnohom nejednoznačná a tým aj poburujúca. Slovné spojenie s niekym sedieť na lavici obžalovaných znamená byť spoluobvinený. Ako však môže v našej justícii a polícii pracovať niekto (a vraj ich je "dosť takých"), kto by mal byť spoluobvinení s Vasiľom Biľakom? Však väčšina z jeho ročníku (narodil sa v roku 1917) už ani nepoberá dôchodok, ale odpočíva večným spánkom.
Isteže, takto to asi komentátor nemyslel. Ale potom by si mal dávať lepší pozor na formulácie. No ani druhé vysvetlenie, ktoré sa ponúka, nie je o nič lepšie. Peter Morvay inými slovami hovorí, že v justícii a polícii pracuje "dosť takých", čo sa dopúšťajú trestnej činnosti. No dobre, možno má pravdu, ale možno ani nie. Lenže čo potom s jeho slovami "s Biľakom mali skôr sedieť na lavici obžalovaných, než sa tváriť, že ho vyšetrujú". To znamená, že presne tí, ktorí vyšetrovali prípad Biľak a spol., sa len tvária, že vyšetrujú a že sú to presne oni, kto sa podieľal na páchaní trestnej činnosti. Lenže za tým sú už konkrétne mená. Kto z prokurátorov a policajtov pracujúcich na tomto prípade je podľa autora ten, kto by mal sedieť na lavici obžalovaných? Kto zo sudcov, ktorí vo veci rozhodovali, patrí do tej istej spoločnosti?
Možno sa predchádzajúce úvahy zdajú ako sémantický purizmus. Či hra na slovíčka. Ibaže citované vety sú presne také, na základe akých sa vytvárajú predsudky, zovšeobecnenia a hádzanie do jedného vreca. Polícia, prokuratúra aj súdy majú nedostatky. A mohla by byť o ich pôvode reč celé týždne. Ibaže vecne nejednoznačné a morálne až príliš kategorické súdy, aké napísal Peter Morvay, skôr živia sprisahanecké teórie ako prospievajú ozdraveniu ovzdušia v týchto inštitúciách. Nehovoriac o tom, že v tomto prípade bol autor so svojím obvinením úplne vedľa.
A nemôže ho ospravedlniť ani rozčarovanie nad tým, že Vasiľ Biľak si to už asi neodsedí.
