Budík zvoní niečo po piatej. Vonku je šero, najvyššie časti Pirinu sa už kúpu v rannom slnku.
5:50 a pohľad smerom na Pirin
Balíme zásoby, hlavne dostatok tekutín na cestu. Prebúdzajúcimi sa uličkami Banska prichádzame železničnú stanicu, od ktorej chodia denne 4 páry mikrobusov smerujúcich k vysokohorskej chate Vichren.
...v uliciach Banska...
Počas asi polhodinovej jazdy mikrobus prekoná takmer 1000 výškových metrov k chate Vichren, ktorá je považovaná za jeden zo základných bodov pre výstup na Vichren a blízke okolie. Aj keď je slnko vysoko, v tejto nadmorskej výške je ešte pomerne chladivo. Pred nami je ale "výživné" stúpanie na malú plošinu Vihrenski preslap, ktoré nás dokonale zahreje.
...po 10 minútach stúpania...
...vrh Todorka (2780 m.n.m.) z Vihrenski preslap.
Chodník pokračuje do malého sedla s výhľadom na pirinské jazerá pod nami. Po krátkom oddychu nasleduje záverečná časť výstupu po hrebeni priamo na vrchol.
...Pirinské jazero...
...pod Vichrenom...
Sklon svahu spôsobuje že stúpanie sa zdá chvíľami nekonečné, vrcholová mohyla sa objavuje až tesne pred koncom. To že sme zdolali druhý najvyšší vrch Bulharska nám dôjde až po chvíli. Oproti bedekru sme výstup zvládli asi o 30 minút skôr, čo bolo spôsobené len jednou zastávkou.
...pohľad do kopca...
...nenápadne začínajúci hrebeň Vichrenu.
Vrchol Vichrenu má natiahnutý tvar mierne sa skláňajúci smerom k Todorke. Dominuje výhľad na susedný vrch Kutelo, severovýchodne sa rysuje Bansko a pri dobrej viditeľnosti je vidieť aj obrysy pohoria Stara Planina, ktoré sa ťahá celým Bulharsko až takmer k Čiernemu moru. Oproti Musale je tu minimálna vegetácia, len sem tam sa medzi skalami krčí nejaký kvietok. Juhozápadnej strane dominuje pohľad na panorámu Pirinu bojujúcu s neustále sa premiestňujúcou oblačnosťou.
Na vrchole...
...Kutelo (2 908 m.n.m.)...
...chata Vichren hlboko pod nami...
...flóra v okolí Vichrenu.
Zostupujeme severnou stranou, ktorá je značne náročnejšia, hlavne kvôli chaotickejšiemu značeniu a zložitejšiemu terénu. V sedle medzi Kutelom a Vichrenom sa spája značenie a spoločne smeruje cez skalný prah pod majestátnu severnú stenu Vichrenu.
severná stena Vichrenu
Tu sa odpája zelen značka z Kutela, ktorá pokračuje priamo dole k chate Banderica. My pokračujeme po červenej, úzkym chodníkom obchádzame severovýchodné rameno Vichrenu aby sa pred nami otvorila záver doliny s chatou Vichren v diaľke.
...k chate je to už len "kúsok" :-)...
Nasledujúce minúty sa nesú v prudkom klesaní pomedzi hustú kosodrevinu, ktorá je kde-tu doplnená o kamene veľkosti futbalovej lopty. Jediným problémom je, že väčšinou sa o ich existencii dozvedám až v momente keď na ne stúpim. Na chatu prichádzame vyšťavený, čas do odchodu mikrobusu späť do Banska vyúžívame na doplenie energie a tekutín v spoločnosti svorky túlavych psov, ktorá sa prepletá pomedzi turistov.
...chlpatý SBS-kári...
Oproti Musale bol celý výstup aj zostup náročnejší. Ani nie tak samotnou dĺžkou ako strmým svahom s veľkým prevýšením. Vichren a okolie je kus krásnej vysokohorskej prírody, ktorá je, možno aj pre jej dobro v tieni neďalekej Rily. Za celý deň sme v teréne stretli asi 20 ľudí, z toho bola polovica turistov, ktorý prišli na chatu ráno spolu s nami. Po príchode do Banska sa cestou na hotel kupujeme ľahkú večeru a potom nasleduje už len sprcha a zaslúžený oddych na terase v lúčoch zapadajúceho slnka.
