Topánky na vyššom podpätku sú obľúbeným módnym doplnkom každej elegantnej dámy. Predĺžia postavu a ukážu ju zvlášť esteticky príťažlivú pre opačné pohlavie. A čo si budeme klamať, ženy sa tiež rady obzrú, za odchádzajúcou gráciou. Každá žena – dáma sa chce páčiť...
Kedysi boli podpätky skôr výsadou mužského sveta. Najskôr z praktického hľadiska pri jazde na koni, neskôr aj z estetického a sociálneho postavenia. Už v období 16. až 18. storočia sa šľachta rada líšila vyvýšeným podpätkom. Už na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV sa podpätky tešili veľkej obľube. Predĺžili postavy, zvýraznili dokonalosť kostýmov a odkazovala aj na sociálny status nositeľov.
Madam Pompadour v 18. storočí zaviedla štíhlejšiu a vyššiu obdobu „ľudovítovského podpätku“.
Vyšší podpätok sa tešil veľkej obľube v 19. storočí a prakticky sa jej teší doteraz. Dámska noha vyzerá pri pohľade spredu krajšia a menšia.
O pohodlí sa dá hovoriť pri takom kubánskom podpätku, ktorý je veľmi pohodlný, ženy rovnako ako muži ho obľubujú. Nižšie postavy si v ňom pridajú pár centimetrov k výške. A treba povedať, že taký roker vyzerá mužne v podpätkových čižmách rovnako hrdinovia filmov zo sedemdesiatych rokov.. Dobre sa vynímali k širokým aj úzkym strihom nohavíc.
Dámske kubánske podpätky sa dobre hodili k ležérnym modelom Coco Chanel. Pôsobili uvoľnene a zároveň žensky.
Osobne uprednostňujem kubánske podpätky pred tými
„ľudovítovskými“. Dá sa na nich prekráčať staré mesto bez ujmy na zdraví resp. nohách. Stabilita je vyvážená a predsa postava vyzerá lepšie ako v obľúbených balerínkach resp. „tichošlápkach“.
Naposledy som sa za krásneho slnečného počasia vybrala elegantne oblečená. Červený top a sukňa typu A, telovej farby. Cítila som, že to má šmrnc a doplnila som lodičky s obľúbeným „ľudovítovským“ podpätkom. Výška bola príjemná pár centimetrov, aby chôdza nebola náročná. Prechádzka cez staré mesto musí byť pohodlná i keď pre mňa aj elegantná. Počasie jarné a slnečné stvorené na promenádu v páre. Moja chôdza ale nepôsobila veľmi šarmantne. Krivkanie starého vlka by bolo určite oku lahodiace. Poskakovala som z nohy na nohu, vyhýbala sa rôznym štvorcovým kvádrom, ktoré tvoria Hviezdoslavovo námestie. Záťaž na lodičky bola dokonaná. Dlažba by si zaslúžila skôr tenisky. Teraz sú veľmi trendové aj k elegantným kúskom odevu. Dodávajú celkovému vzhľadu ležérnosť. A pôsobila by som ležérne aj s mojím partnerom. Ja som chcela byť skôr šik ako ležérna, a tak to aj dopadlo. Moment keď som vyzerala zaujímavo, bolo pri sedení na lavičke. Kde moja postava pôsobila uspokojivo a nohy štíhlo. Najkrajší klinec bol keď sa mi podpätok zasekol medzi dva kamenné kvádre. Výsledok bol, že som ostala bosá v pančuške, úplná nádhera. Pokračovaním bolo vyťahovanie topánky v štýle „ťahala babka repku.“ A nebol to úplný koniec. Topánku bolo treba neskôr rehabilitovať.
Prechádzka bola príjemná, ale zase som sa len utvrdila, že nízky podpätok alebo hrubý, plná platforma, resp. teniska je to správne rozhodnutie na krásne idylické prechádzky po našom hlavnom meste, dámy. Ešteže móda prísnej elegancie pre ženy je už minulosťou. A zároveň sledovanie turistov v teniskách na obhliadke mesta zas inšpiráciou, že pohodlie je nadovšetko :-)
