Už ako malá dievčina som bola užasnutá lepením rôznych papierikov. Boli sme generácia plná novín, rôznych časopisov, ktoré boli plné obrázkov, obľúbených filmových hrdinov, krížoviek, receptov. Denníkov, časopisov v tlačenej papierovej forme bolo dosť. Mali sme to radi, listovanie, strihanie. Tváre obľúbených hercov, herečiek, spevákov som fascinovane strihala a vytvárala koláže do červeného zošita pomocou lepidla. Bol to môj vlastný lepený svet. Detská generácia lepičov. Útržky papierikov farebných, čiernobielych, nálepky z papiernictva, písmenkové nálepky z kolotočov, známky na dopisy alebo známky ako zberateľské skvosty. Naše mená sme si lepili na obaly zo zošitov, žiackej knižky. Zašli sme aj ďalej, nábytky sme oblepovali plagátmi obľúbených filmových i hudobných hviezd. Nálepky postavičiek a rôznych reklamných predmetov, logá skupín. Z Brava rôzne plagáty, texty piesní. Vždy bolo na tom niečo fascinujúce. Zlepovať kúsky, vytvárať si vlastné obrázky alebo nové tvary.
Dnes pozorujem detské duše, ktoré podľahli čaru lepenia. Behajú, skúmajú, naháňajú rôzne druhy nálepiek, kartičiek. Večne v strehu, treba stále niečo zháňať, byť v kurze, zapadnúť a mať, čo majú kamaráti.
Jeden malý človek si vytvoril kamaráta z knižky známych futbalistov. Knižka ako kamarát ho sprevádza od rána do večera. Ráno s ňou stáva, berie do škôlky, berie na ihrisko, berie do postele. Sleduje postupné zapĺňanie publikácie, študuje si ju, diskutuje o mužských hrdinoch s ďalšími zberateľmi. Spoznáva názvy štátov, vlajky krajín, prideľuje hráčov. Nálepky sa musia zbierať, dôležité otázky sú "Máme nálepky?" alebo "Kúpili sme nálepky?" S nálepkami zavládne uspokojenie. Ak dostane samolepky od známych, kamarátov, spriaznených duší - stávajú sa pre neho hrdinovia. Ďalej sa pracuje na roztriedení, nalepení. Chystá sa proces výmeny a darovania rovnakých resp. duplicitných kariet. Malý človek si rozvíja rôzne zručnosti. Je v jednom kole, v kŕči. Ale zas na druhej strane skúma dresy hráčov, čísla a mená a možno aj plejádu nápaditých účesov dnešných vzorov :-)) Ako malý futbalista má v tom úplne jasno, prehľad. Zošit - knižku má stále so sebou. Čo na tom záleží, že je celá dolepená lepiacou páskou. Tam sa vyriadim zase ja, znova lepím zošity. Nenahraditeľná funkcia. Je to také krásne šalátové vydanie. Ale spokojnosť aj polepená je pre dieťa dôležitá. A samozrejme, nadšenie z lepenia, zbierania je jednoznačné.
Menší človiečik sa s rolou nálepiek vysporiada svojsky. Samolepky autíčok a rôznych komponentov sú nesmierne dôležité. Keď je zalepený zošit a nálepiek rôznych veľkostí neubúda, treba ísť ešte ďalej. V nestráženej chvíli oblepuje stenu, posteľ. Ale čo spraviť so zvyšnými lepkami? Treba urobiť zožmolené guľôčky a nahádzať ich za gauč v obývačke. Zábava pôsobí veľmi vzrušujúco. Kúsky zhúžvaných papierikov sa hromadia, za sedačkou je dosť miesta...
Kreativita malých detí nemá hraníc. Nálepky sú všadeprítomne, vykúkajú z každého rohu. Deti radi podľahnú ich vplyvu. Môžu si skladať rôzne obrazce, učiť sa tvary, farby, zvieratká, športovcov, vytvárať vlastné príbehy. Fascinuje ich to rovnako ako nás v ich veku.
V živote všetci niečo lepíme alebo sa snažíme, vytvárame si svoje vlastné obrazce, vitráže. Lepíme porušené veci, vzťahy, mosty a stále veríme, že z malých kúskov vyskladáme tie krásne a správne fungujúce celky pre náš život. Veď život sa skladá z malých i veľkých kúskov a tešiť sa treba z milých každodenných maličkostí.
