V akom stave sa vlastne nachádza slovenská justícia? Je spravodlivosť naozaj slepá? Škoda, že každý z nás vie odpoveď.
Vládnu nám právnici, ktorí - sa obávam - až príliš dobre vnímajú krehkú hranicu medzi morálkou a zákonnosťou. A túto každodenne pošliapavajú. Justícia je plná špiny, korupcia rastie, vymožiteľnosť práva sa približuje k nule. Ak občan nemá kontakty na správnych miestach, môže zabudnúť na presadenie spravodlivosti a pravdy.
Šéfom najvyššieho súdu je (údajný) mafiánov priateľ, Štefan Harabin. Ministerkou spravodlivosti dáma, ktorej politické prepojenia a vplyvy evidentné. Generálny prokurátor ako čerešnička na torte, koná ako alibista. Sudcovia, ktorí sa súdia so štátom, a medzi sebou. "Disciplinárne stíhania" sudcov za preudoprehrešky, resp. za to, že si dovolili povedať svoj názor nahlas. Nedržali hubu a chceli zvrátiť tento stav. Nekonečné domáhanie sa spravodlivosti. Neposledne i pochybné odškodnenia za úražky osobnosti, ušlé zisky, morálne ujmy. Ujmy na "cti" politikov a zločincov, ktoré sú mnohokrát drahšie ako život obyčajného človeka. Stávame sa svedkami súdenia tých, ktorí upozorňujú na porušovanie zákonov, a tých, ktorí si dovolili kritizovať.
Včera prepustili (údajného) mafiánskeho bossa Róberta Okoličányho. Tento proces ukázal v plnej nahote stav slovenskej justície.
Máme sa cítiť bezpečnejšie? Čo bude výsledkom takýchto praktík, v akom štáte to vlastne chceme žiť?
Mnohí tvrdia, že tento stav sa nedá zvrátiť, nebodaj, že za tento stav nemôže vláda. Môže. Priamo zasahuje do súdnej moci. Stali sme sa svedkami toho, ako sa súdna moc pod vplyvom HZDS sprivatizovala.
Otázkou je, že či sa tento stav zvrátiť dá. Či dokážeme vniesť do súdnej moci opäť spravodlivosť a morálku. Ja si myslím, že áno. Ale musíme sa o to snažiť všetci. Nenechať tam ľudí, ktorí sa o tento stav priamo pričinili.
Pretože jedno zostane pravdou. Pokiaľ vidíme zlo, a nespravíme nič, zlo zvíťazí. Darmo budeme niekde v rohu nadávať na to, aký je svet nespravodlivý.
