Pán poslanec Ján Kvorka je postavička pre mňa tak trošku zaujímavá. Jeho priezvisko mi nejako, neviem prečo, už dávnejšie utkvelo v podvedomí. Možno jeho niektorými verejnými vystúpeniami v minulosti. Alebo skôr ich obsahom.
Politickú kariéru začal (zdroj) asi v roku 1994, rovno na ústredí dnes už takmer zabudnutej strany Združenie robotníkov Slovenska. Áno, presne tá, ktorej predseda sa preslávil svojími "kardiologickými" problémami...
Neskôr pokračoval ako asistent obchodného riaditeľa, čo by až také zvlášne nebolo. Až kým si nezistíme, že pred rokom 1994 pôsobil dva roky ako údržbár, ďalších šesťnásť ako mechanik živočíšnej výroby. Či to bola nejaká funkcia, ktorú si zariadil, mňa osobne ani nezaujíma. Bolo to v súkromnej firme, a navyše som ho neplatil z daní. Čiže ide naozaj o "odborníka" na svojom mieste.
Od roku 2006 je členom parlamentu, práve za stranu SMER-SD. Pokojne ho môžeme zaradiť k tým menej aktívnym poslancom, ktorých väčšina voličov ani nepozná. V tomto prípade sa stavím, že ani väčšina voličov SMER-u.
Ide o niečo iné. Poslanec sa "preslávil" kauzou, kde údajne "obsadzoval" svoju rodinu do rôznych funkcií (podľa tohto a tohto). Najnovšie by mal byť poslanec stíhaný za obmedzovanie osobnej slobody, údajne aj za bitku. Je jedno, či sa skutok stal alebo nestal. Na to máme vyšetrovateľov a súdy.
V čom je teda tento poslanec iný od ostatných občanov tohto štátu? Jedine imunitou. Tou imunitou, ktorá ho chráni pred trestným stíhaním. Tou imunitou, ktorá je aj v tomto prípade zneužívaná. Skutok, z ktorého je obvinený, sa netýka priamého výkonu jeho poslaneckého mandátu. Ďalší dôkaz toho, že imunita je zastaraná výsada. Tá, ktorou sa nám potom politici smejú do očí. A nás, voličov a občanov, arogantne ignorujú.
Nech si čitateľ spraví vlastný názor na to, či poslanca je potrebné stíhať alebo chrániť imunitou. Či je to odborník, ktorý dokáže v parlamente odborne presadzovať záujmy občanov, alebo záujmy niektorých "záujmových" skupín.
Zmena vnímania takéhoto správania politikov (koalície i opozície) zniekadiaľ jednoznačne musí prísť. Zdola alebo zhora. To, či necháme tento stav tak ako je, a budeme s ním spokojní. Alebo ho budeme chcieť zmeniť.
Mnohokrát sme sa presvedčili o tom, že v našom parlamente nie sú odborníci, ale skôr panáčikovia, ktorí dvíhajú ruky. A samozrejme obhajujú záujmy svoje. Mnohokrát sme sa presvedčili o tom, ako vážne je poslanecká imunita zneužívaná. Zhora teda zmena určite nepríde.
Preto mi je viac než sympatická iniciatíva Referendum 2009 zatiaľ mimoparlamentnej strany Sloboda a Solidarita. Môžete a nemusíte s touto stranou súhlasiť. Môžete a nemusíte voliť jej členov. Môžete si myslieť o tejto iniciatíve hocičo...
Ale: táto iniciatíva za vyhlásenie referenda dáva nám, občanom, jedinečnú možnosť odkázať politikom, že si nemôžu dovoliť to, čo si dovoľujú. Nie, nie som naivný a nebudem tvrdiť, že táto strana, alebo samotné referendum hneď zmení morálku a atmosféru v politike alebo spoločnosti. Ide o to, aby sme ako občania jasne odkázali, aký máme názor.
Niekde začať ale treba. Najlepšie od seba. To je dôvod, prečo mi je táto strana blízka, a prečo podporujem túto iniciatívu. Mne sa nechce pozerať na takúto aroganciu a zneužívanie moci.
Pripojte sa a podporte aj vy toto gesto, ktorým odkážete politikom, že nemôžu všetko. K vyhláseniu referenda zostáva zozbierať 83.328 podpisov...
