Pri celkovej volebnej účasti 19,64 % sa dá len veľmi ťažko hovoriť a porovnávať hlasovanie s voľbami do NR SR, ktoré výrazne viacej ovplyvňujú náš každodenný život, stav spoločnosti, a morálku v nej.
O týchto voľbách sa dá povedať, že išli voliť skalní voliči. Nechcem konkretizovať, koho volili prevažne starší občania, koho volili občania, ktorí sa viac zaujimajú o poliku, a koľkých dokázala zmobilizovať samotná SaS. Z výsledkov je jasné, že SMER dokázal obhájiť svoju vedúcu priečku. Aj napriek prieskumom, ktoré tejto strane dávajú takmer stále nad 40 %.
Máme rok do volieb. Výsledok volieb pre SaS - napriek tomu, že nezískala žiadne kreslo - je úspechom. Napriek číslu, ktoré je pod 5 % a napriek samotnému počtu hlasov.
Ale pretože voľby do EP sprevádza veľmi nízka voličská účasť, dá sa polemizovať, koľko % by dostala vo voľbách do NR SR (ak by sa konali tento víkend). Pri súčasnej propagácii strany samotnej myslím, že by to bolo výrazne nižšie %. Toto je bod, kde je potrebné zamyslieť sa ako ďalej.
Vo vnútri strany nastal čas rýchlo prehodnotiť, prečo strana nezískala viac hlasov. Určite sa pod "neúspech" podpísali viaceré faktory. Slabá propagácia, nevýraznosť v médiach, určite aj toľko diskutovaný "nešťasný" a potom dementovaný výrok Jána Oravca v rozhovore u Karola Sudora.
A ako ďalej? To si SaS musí určiť sama. Ja by som určite odporučil výraznejšiu propagáciu aj mimo internetu a doslova tlačenie sa do médií. Je potrebné, aby voliči pravice (ktorí si to o sebe aspoň myslia) nevolili "menšie zlo" vo forme SDKÚ, z ktorej sme už mnohí viac ako znechutení. Je potrebné prinášať tvrdú kritiku vládnej koalície za to množstvo hrubých prešľapov, čo robí. Toto súčasnej opozícii chýba. Je potrebné hovoriť o jednoduchých a ľahko pochopiteľných riešeniach.
Nie je to o tom, že voliči jednej strany sú sprostí a druhí geniálni. Takto to nejde. Treba osloviť nerozhodných voličov. Voličov, ktorí sú znechutení zo súčasných parlamentných strán. Voličov, ktorí vôbec nie sú socialisti, ale svoj hlas odovzdali SMERu, len ako znechutenie po tom, čo tu nechali prechádzajúce vládne strany (kde absolútne chýba akákoľvek známka sebareflexie).
Predovšetkým zo všetkého treba zlepšiť propagáciu strany navonok. Povedať A - tvrdú kritiku koalície za jej kroky, ale i B - priniesť pochopiteľné riešenia (a čo z nich budeme mať). Treba upozorňovať na stav ekonomiky, zdravotníctva, súdnictva, korupcie a školstva. Ukázať, že činnosť strany nekončí len voľbami.
Čo na záver? Nemyslím, že zisk SaS oslabil pravicu na Slovensku. A tiež nemyslím, že to bol neúspech. Naopak, vzhľadom na doterajšiu činnosť tejto strany išlo o veľký úspech. Úspech, ktorý ukázal cestu. Úspech, ktorý ukázal voličom alternatívu, ktorej sa je možné chytiť. SaS ho ale musí nasledovať a ešte viac a tvrdo pracovať. Aby o rok nezostala pred bránami parlamentu, ale radšej v opozícii, skadiaľ bude môcť ešte viac kričať (na koalíciu SMER + SDKÚ, resp. KDH, ktorú reálne očakávam)...
