Reprízu tlačovky som si pozrel niekedy po 23. hodine. Zvyčajne o tomto čase robím úplne niečo iné, ako pozeranie priblblých tlačoviek. Z tejto mi bolo ešte horšie ako zle. Vystúpil tam Dzurinda s Frešom a hovorili niečo o nastávajúcej parlamentnej schôdzi, nejaké blá-blá-blá, a samozrejme došlo aj na emisie.
Aby som sa dostal k podstate veci. Dzurinda navrhol, aby sa peniaze z predaja emisií použili na dotácie na zatepľovanie, a že práve toto navrhovali aj vo minuloročnom programe. Kecy ohľadom naštartovania ekonomiky a tak.
Prečo súhlasím v tomto jedinom bode s Ficom? Navrhuje, aby sa tieto peniaze použili na úvery pre ľudí, ktorí budú chcieť zatepľovať. To je, aby sa tieto peniaze splácali a dostali späť do rozpočtu. Nechcem byť naivný, ale minimálne raz by sa otočili, a potom použili na hocičo iné. Ale čo navrhovaná Dzurindova dotácia? Zase by niekto niečo dostal zadarmo. Nič nie je zadarmo. Všetko má svoju cenu.
Tu by sa mohol ten skrachovaný opozičný politik, ktorý osobne vynašiel najpevnejšie lepidlo na svete, trošku uvedomiť. Rozdiel medzi dotáciou a úverom je jednoznačný. To vie aj on. Nečinnosť opozície začína pomaly nahrádzať pravicový populizmus. Populizmus, ktorý neprináša reálne riešenia. Kecy ohľadom toho, koľko kto mohol dostať na dotáciach, keby sa vybralo viac.
Aby som uviedol všetko na pravú mieru. Fico a jeho aktuálne škandály s emisiami, "spravodlivosťou," a všetkými "sociálnymi" riešeniami sú odsúdeniahodné. Každý racionálne zmýšľajúci človek po argumentoch prizná, že naozaj dochádza minimálne k morálnemu úpadku (a taktiež aj k peknému rozkrádaniu). K takýmto chorým riešeniam je aj škoda sa vyjadrovať...
Ale pokiaľ v parlamentnej opozícii sedí na čele najsilnejšej strany človek, ktorý tam už dávno nemá čo robiť, a navyše odstavil na vedľajšiu koľaj nádej pravice po prezidentských voľbách, je to viac než smutné. Človek, ktorý by mal prinášať racionálne argumenty a riešenia, sa uchyľuje k nič neriešiacemu populizmu.
Slovensko zúfalo potrebuje zmenu. Sme v nenormálnom deficite, potrebujeme riešenia odborníkov. Nie to, čo nám tu predvádza kvázi najsilnejšia pravicová strana, a ešte lepšia ľavicová strana. Už si viem veľmi dobre predstaviť povolebnú koalíciu SMER - SDKÚ. Predsa len majú k sebe blízko.
Aspoň v jednom ma tá nešťastná tlačovka utvrdila. V posledných voľbách som dal svoj hlas SaS. Aj keď prepadol, neľutujem. Aj keby prepadol v ďalších voľbách, nebudem ľutovať. Lebo parlamentná pravica strácala moju dôveru pomaly, ale zato viac než isto. A teraz už natrvalo. Aj keby zmenili osoby vo vedení.
