Ráno ma zaujal článok Amerika padá na ekonomické dno. V stručnosti obsah článku: Američania sa sťažujú na finančnú krízu, jej dopady, rast nezamestnanosti, pokles dopytu, viera v ekonomické zásahy do ekonomiky, a prirodzene: Obama. Prvý afroamerický prezident, ktorý má vysokú dôveru, zatiaľ vysokú podporu, ozdravné balíčky a intervencie do ekonomiky, ktoré ju majú naštartovať. Nebudem riešiť Ameriku, pretože to by bola príliš zložitá téma, priamo sa nás netýka, a neovplyvníme ju. Niektoré ekonomické opatrenia sú ale v štátoch podobne kritizované ako u nás. Neprinesú výsledok, a ak áno, tak minimálny a neskoro. Kozmetické úpravy.
A tu sa dostávam k úplne inej téme. Ak by sme si meno Obama zamenili za jedného populárneho politika na Slovensku, dostaneme sa k podobným odborným (z pohľadu koalície skôr odporným) hodnoteniam. A tiež tu máme vysoké preferencie, vieru obyvateľstva (aspoň Jeho voličov), nezmyselné intervencie do ekonomiky bez významného multiplikačného efektu.
Nedávno som sedel s jedným podnikateľom, ktorému sa sťažovali Američania na to, že "si ani predstaviť nevieme, čo sa v Amerike deje." Jeho kontra boli upozornenia na to, čo sa dialo u nás. Na toto by sme nemali zabúdať.
Ak si dobre pamätáme, tak po prechode od centrálne plánovanej ku trhovej ekonomike sa nám rozpadol ekonomický systém štátu. Taktiež, po vlnách "kupónových privatizácií," tvorbe domácej "kapitálotvornej vrstvy," sa nám začínali rozpadať podniky. V rokoch 1998 - 1999 sme si požičiavali pri úrokoch centrálnej banky, ktoré boli nad 20 %, nezamestnanosť dosahovala takmer 20 %. Museli sme prehrýzť mnoho reforiem k tomu, aby sme sa vôbec dostali do Únie. Zjednodušene výsledok: ekonomický rast, ktorý začal komunista rozhadzovať. Určite, každý sa nabalí. Ale čo vlastne robí súčasná vláda k tomu, aby udržala rast ekonomiky? Druhou, nemenej významnou otázkou je, či pri určitých opatreniach bude trh taký silný, aby sa pozbieral sám (teórie laissez-faire a podobne...)? A čo robí predovšetkým opozícia, aby priniesla nové riešenia?
Máme tu nasledovné problémy:
1) Sociálne podniky - pochybné, bez významu, a takmer nikto nevie, čo robia. Sú dotované štátom. Pardon, našimi daňami. Udržateľný výsledok nevidíme.
2) CARGO - pred voľbami, aj po nich možnosť predať za 13,8 mld. Sk. Ale keďže "Je nehorázne, aby štát predával ZSSK Cargo, ktoré Slovensku prináša zisk vo výške niekoľko desiatok miliónov korún, i keď v súčasnosti je umelo tlačené do straty, aby sa mohlo lacnejšie predať," (Ján Slota, 2. február 2006), stratové CARGO sme si nechali. A dnes ho ide najsociálnejšia vláda v okolí dotovať (ide do neho naliať naše peniaze) v hodnote 166 mil. € (t. j. cca 5 mld Sk!). Načo? Kde, kto ponesie zodpovednosť?
3) Diaľnice - cesty nepochybne treba, ekonomiku naštartujú. Problémom je, že keď ich budeme platiť z našich daní, bude to rozbeh ekonomiky vyvolaný štátom, t. j. umelý. Podobne ako za Mečiarových vlád. Bez efektu. Navyše sa pýtam - keďže sme členmi EÚ, prečo nefinancujeme diaľnice z európskych fondov? Prečo sa tam zase musia míňať naše peniaze?
4) Mýto - zase nejaké výhovorky na to, aby sme si vybrali najdrahší projekt? Jááááj, my si to môžeme dovoliť.
5) Vykrádanie druhého piliera a Sociálna poisťovňa. Aj keď má Sociálna poisťovňa svoj zákonný význam, jej fungovanie je nepochybne zlé, to čo robiť má, nerobí. Resp. to robí s tak dlhými prieťahmi, že to neporušuje len zákony, ale aj Ústavu (mám osobnú skúsenosť, mnohé ďalšie boli aj medializované). Táto Sociálna poisťovňa sa s riadením MPSVR SR už tri roky snaží o vykradnutie, pardon udržanie prvého piliera a stabilizáciu druhého piliera (opäť naších peňazí).
6) STV 1, 2, 3. Súdruh Nižňanský so súdruhom Maďaričom a za pomoci parlamentu odklepli STV dotácie, "zástrčkový zákon." Reálne zlepšenie nie je vidieť, amatérske vedenie televízie ju doviedli do stavu, v ktorom je. Vynechám politické ovplyvňovanie, Radu pre STV, a podobne. A keďže nestačia koncesionárske poplatky, tak im dáme aj dotáciu.
7) Odvody. Vláda sa snaží o ich udržanie. Ich zníženie, a tým pádom aj odľahčenie zaťaženia podnikateľov - ktorí tvoria pracovné miesta - nepripadá do úvahy. A ak áno, tak len na prechodné obdobie. A pri tom máme jedny z najvyšších odvodov na svete. Ale to by bol vlastne terorizmus na štáte zo strany opozície.
8) Dotácie vybraným podnikom. Mám na mysli dotáciu pre US STEEL a ďalšie - vybrané podniky. Výber nechajme na vláde, hlavne že podporíme tie najviac zadĺžené podniky. Lebo tie majú najvyššie odvody. Nevadí, že im hrozí vysoká pravdepodobnosť krachu. V tomto prípade by sa vláda mala zamyslieť nad plošným znížením, nie selektívnym - netrasparentným podporovaním.
9) Šrotovné - nezmyselnosť vynikne v nasledovných dňoch. Veľmi pochybujem, že zavedenie šrotovného bude mať tak multiplikačný efekt, že našu ekonomiku naštartuje. Len sme prevzali riešenie zo západnej Európy, ktoré pre nás nebude mať význam. Pardon, mýlim sa. Bude. Pre predajcov, ktorí si udržia svoje marže, pre lobistické skupiny, pre štát, ktorému sa časť vráti časť z dotácie na DPH. Ale iba časť. Pre nás - platiteľov daní - niekomu sa poskladáme na auto, predajcom na marže, niektorí sa zadĺžime ešte viac ako sme. U nás zostáva iba 2 % produkcie áut, čiže reálny efekt toto opatrenie mať nebude. Plne to bude vidieť na českom riešení.
10) Širokorochodná železnica. Ochotne ju Rusom v "spoločnom podniku" vybudujeme, s Logistickým centrom vo Viedni. Ale čo už. Veď s Rusmi sme už mali "spoločné podniky"... Vieme, ako to dopadlo. Ďalšie miliardy na nezmyselné riešenie, ktoré Logistické centrum umiestni do Viedne, a ľudí u nás oberie o prácu.
11) Odborári. To sú tí, ktorí majú zastupovať nás, pracujúcich (aspoň tých, ktorí sú ich členmi). Namiesto toho, sa snažia o zníženie príspevku do druhého piliera. Ako to súvisí s činnosťou KOZ v zastupovaní zamestnancov? Nejde náhodou iba o nejaký sprostredkovaný lobistický tlak?
12) Odmeny štátnych úradníkov, poslancov. Toto snáď nejdem ani komentovať. V čase krízy, a tým pádom aj v čase šetrenia si úradníci neváhajú prideliť odmeny. S priklepnutím vlády.
13) Štátne tendre, nákupy vozidiel. Keďže máme najsociálnejšiu vládu, ktorá sa snaží o pomoc nám, občanom, zaobstaráva zbytočne drahé vozidlá. O tom, ktoré kto testoval si môžete nájsť na internete. Ale asi to budú poriadne drahé a nekvalitné autá, keď ich musí testovať generál Packa a aj premiér Fico.
Nevieme namiesto tohto míňania vytvoriť reálnejšie podmienky na uľahčenie podnikania? Zjednodušene: ľahšie podnikanie = zvýšenie pracovných miest. Nezabudnime, že žijeme v 500 miliónovej Únii, z ktorej väčšina západných - bohatých štátov má socialistickejšie prostredie ako my.
Nezabudnem ani na opozíciu. Namiesto toho, aby čoraz hlasnejšie kričala na to, čo sa tu deje, ju úspešne suplujú média. Opozičných poslancov občas niekde počuť, ale aj mediálne diskusie prehrávajú. Bez koaličnej výhovorky - čo opozícia dokázala spraviť za 8 rokov, a ako vláda musela zachraňovať Slovensko, sa nezaobíde ani jedna politická diskusia. Kde sú reálne riešenia, ktoré navrhujú? Sú len veľmi málo prezentované, a zle odkomunikované... Budíček, opozícia!
