A keďže ku každej,aj budúcej funkcii patrí aj honor,najlepšie samozrejme za štátne-teda za naše,tak pán premiér včera poobedovali s osobnosťami slovenského života.Teda aj tie osobnosti poobedovali za naše,aby bolo jasné.Nebudem analyzovať,ktorí z nich sú osobnosťami naozaj,ktorí sa za ne sami považujú a ktorých za ne vymenoval premiér.Podstatné je,že sa prišli najesť.Tém na rozhovor bolo určite na svetostrednej slovenskej otčine požehnane,aj keď poznajúc slovenskú realitu,leitmotív bol u všetkých zúčastnených jediný.Peniaze.Jeden chce na futbalové štadióny,iný tiež na štadióny,akurát hokejové,ďalší chce natočiť epopeju o starých a možno aj senilných Slovákoch,iný zľavnenú elektrinu pre svoje pece.A našiel sa aj taký,ktorý možno sľubil,že prvý gól svojho syna na olympiáde venuje aj s pukom a možno aj s bránkou,do ktorej padol, práve premiérovi.Napokon o peniaze ide až v druhom rade.V prvom ide o prachy.Menu,ktoré sa podávalo je tajné,ale zákusok po obede vyjde nás neosobnosti tak draho,že sme radšej mohli kúpiť každému z týchto maškrtníkov celú cukráreň...U nás v dedine kedysi u gazdov,alebo u baróna robili na poliach pomocníci,ktorým sa hovorili paholkovia.Robili za stravu,ubytovanie a nejaký drobný peniaz.Nuž,ale doba sa mení.Včera sa slovenskí paholkovia stretli v luxusnej reštaurácii.Pomľaskali ste si,bruchá dosýtosti naplnili.Po dobrom obede sa vám patrí dať krátkeho šlofíka,paholkovia.Ale potom už do roboty! Gazda nečaká a a žatvu chce mať v marci 





