Je neskorá noc alebo skoré ráno a ja opäť nemôžem spať. Žiadny strach zo skúšok, žiadne nervy, stresy, nič... Dnes je to vážnejšie.
Fungujem na alternatívny pohon - jednu časť získavam zo solárnej energie a druhú spoznávaním miest dosiaľ nepoznaných. Zelení musia mať zo mňa radosť :)
Cestovanie mám v krvi. Narodila som sa s takou malou červenou kontrolkou, ktorá sa aktivuje akonáhle sa zdržím pridlho na jednom mieste. Najprv začne blikať len tak jemne a nevšímam si ju. Intenzita sa zvyšuje geometrickým radom, no pokiaľ len bliká, je to ok. Potom sa však zobudí škriatok, ktorý ma už na pokoji nenechá a ja viem, že sa opäť musím vydať na cestu. Nezáleží na tom, kam. Cesta je cieľ.
Zbalím si ruksak, foťák, úsmevy na rozdávanie a idem. Raz ďaleko, raz blízko, chcem vidieť, cítiť, pamätať si atmosféru, spoznať inú kultúru, inú mentalitu a zvyky. Všetky tie drobnosti, ktoré nenájdete v žiadnom sprievodcovi a vygoogliť sa tiež nedajú. Je to ako droga a ja som vtedy úplne bezbranná...
Tak ako teraz. Chcem ísť a chcem ísť hneď. Tento týždeň mám ešte jednu skúšku, takže až po nej. V pondelok ale začne letný semester... Je to začarovaný kruh. Keby som mohla, nechám všetko tak a idem. Asi by som si konečne mala vybaviť IŠP :)
Cez semester väčšinou našťastie zozbieram posledné kúsky zodpovednosti, volaniu odolávam, vydržím a kompenzujem si to aspoň víkendovkami po okolí. Alebo sedím dlhé hodiny pri počítači, robím poriadok s fotkami z ciest, dávam dokopy nové galérky, sumarizujem a spomínam. Tak, ako teraz.
Sedím nad fotkami zo Švajčiarska, spomínam a snívam. Koniec augusta, štyri roky dozadu. Cestovateľský škriatok sa ozýval dosť hlasno, tak som sa vybrala pozrieť kamaráta do St.Gallenu:
toto sa nedalo neodfotiť...
štýlová lavička
v mestečku, kde sme čakali na Glacier Expres
takáto večerná scenéria nás privítala v Zermatt-e
V prípade, že do Zermatt-u prichádzate autom, musíte ho nechať na záchytnom parkovisku. Vjazd majú povolený len elektromobily. Strašne smiešne autíčka pôsobiace hračkárskym dojmom.
slimák zo St.Gallen-u
