Bolo jedenásť hodín večer, vonku ticho a vo svetlách lámp sa mihotali prvé snehové vločky. Bielobiela vrstva, ešte nepochodená... S nosom prilepeným na okno som si vychutnávala túto chvíľu a predstavovala si, aké to je brodiť sa panensky čistým snehom a kresliť v ňom obrázky stopami. Zapípanie došlej správy ma vytrhlo zo sna... "Kedy sa vidíme?" Ak máš čas, tak zbaľ foťák a o polnoci sa stretneme v centre. Dve hodiny sme sa túlali, rozprávali a fotili nočnú Bratislavu. Netradičné stretko po štrnástich rokoch.
Od starého rozhlasu sme sa prebrodili na Hviezdoslavko, nikde nikoho iba my a sneh...
...našu rozprávku narúšal iba traktor-odhŕňač...
...pod prístreškom na Hviezdoslavku som nechala lásku...
...a na Hlavnom námestí som sa premenila na Alenku v ríši divov.
Páčiš sa mi, krásavica na Dunaji.
Mám rada červenú farbu a na raňajky zmrzlinu. Momentálne na trase Praha-Bratislava.PS: Je mi tu zima. Zoznam autorových rubrík: I believe I can fly, Čo fotka, to príbeh, Camino de Santiago, Príbeh jednej lásky, Súkromné, Nezaradené
