Dnes Vám prinášam pokračovanie tohto príbehu :)
Ráno ako každé iné. Vstávalo sa mi ťažko, v noci sa mi snívali samé haluze a ešte k tomu som vstávala k Bambulke, pretože bola strašne nepokojná. Konečne som sa nejako vymotala z postele a ako prvé som zamierila do kuchyne spraviť si čaj, nech sa preberiem. Zrazu začujem nejaké neznáme pípavé pišťanie. Hm, žeby to šlo od susedov? Asi nie... Nazriem k Bambulke a tam ma čakalo takéto prekvapenie:
Sú ešte slepé a bez srsti. Bambulka ich síce poumývala, ale inak ich ignoruje. Ani hniezdo pre ne neprichystala, preto ma dnes ráno trošku zaskočili. Niekto tam hore ma má asi veľmi rád a vie, ako mi konečne vyčariť úsmev na tvári :)
Do večera uvidím, či sa v Bambulke prebudia materinské city a či ich nakŕmi (mám podozrenie, že nemá mlieko). Ak nie, budem musieť začať s umelou výživou. Ak máte niekto skúsenosti s králičími novorodeniatkami, za každú radu budem veľmi vďačná.
