Nemôžem Ťa pobozkať...
Prídeš, objímem Ťa a pusu dám len ako kamarátovi.
Držímťa možno dlhšie ako inokedy, vynahrádzam si tým Tvoje pery. Objímam,hladkám Ťa, perami prechádzam po krku, lícach, očiach, neujde mi anikúštiček, prikladám svoj studený nos na Tvoju teplú tvár a mihalnice mašteklia. Provokatívne sa zastavujem až pri pere a cítim ako dýchaš.
Pamätášsi na náš prvý bozk? Ako vravíš Ty: bol prvý, krásny, nesmelý, no najmädlhoočakávaný. Bol večer, nebolo už najteplejšie, no ešte stále cítimto teplo, ktoré ma oblialo, keď si ma pobozkal...Odvtedy si ma bozkávalvšelijako, na všetky spôsoby. A zrazu nič.
Stokrát sa k Tebe nahnem, zabudnem, že by som nemala a tak pobozkám iba kútik pier...
Ležim vedľa Teba a dotýkam sa Ťa, rukou Ti hladkám ústa, pomalya isto, pozerám na Teba a viem, že tá pusa, ktorú mi dúfam čoskoro dáš,bude tou najkrajšou a akoby opäť prvou...
