Osobne si myslím, že je v každej babičke niečo rozprávkové.Majú to prosto v sebe.
Moja babinabola v tom prípade tou najrozprávkovejšou. Jemné biela vlasy, ten najkrajšíúsmev, aký si len viete predstaviť a hlas, ktorým ma vedela vždy upútať.
Prechádzajúc“Šafkom” sa mi ešte snáď nestalo, že by som nemala chuť rozbehnúť sa k domu,kde aj s dedkom bývala. Otvoriť bránu, pretrpieť cestu starým výťahom, ktoréhosom sa vždy tak bála a potom sa už len rozbehnúť ku dverám, v ktorých nás vždyčakala.
Mám tovšetko živo pred očami: detstvo strávené s ňou, naše nákupy v potravinách,chodenie na poštu, do banky…A veľa, preveľa dní prežitých spolu.
Ešte dnescítim na perách ten rúž, ktorých sa vždy primaľovala pred odchodom a z ktoréhosa vždy trošku ušlo aj mne a sestre. A cítili sme sa tak dospelo !
…Milovala som,keď nám rozprávala príbehy…Z detstva v rodnej Trnave, zo študentských čias,alebo z roboty, ktorú mala tak rada.
Mohla somich počúvať tisíckrát a vždy sa mi zdali iné.
Knižky zjej edície vždy prešli mojou kontrolou. Na konci každej som si vzadu nadšenáprečítala: Zodpovedná redaktorka Gusta Baricová. A usmievala som sa, lebo tobola moja babička a bola spomenutá v knižke. To ma ako malú veľmi tešilo.
Aobdivovala som ju. Ako ženu, ako babku,…A tajne som dúfala, že aj ja raz budemtaká. Bola som taká nadšená, keď sa podujala na prečítanie mojich prvých“písačiek”.
Opravilachyby, čo-to vyčiarkla, pochválila. A jej pochvala bola tou najkrajšou odmenou.
Pochválilaby ma aj dnes?
Občas mazamrazí, keď si predstavím, že sa už nikdy nevráti späť. Že už nikdy neuvidímjej tvár, že ma už nikdy nepohladí, nepobozká, nezapraje dobrú noc, že už nikdynepocítim jej ruky v tých mojich, neochutnám jej orieškovú tortu, ktorú vedela takúdobrú upiecť len ona a nikto iný.
Mrzí ma, žesi spolu nezaspievame, nepoplačeme pri rozprávke, že sa nespýta na môjhochlapca a že ho vlastne ani nestihla spoznať.
Viem však, že je stále so mnou. Snáď je mojím anjelomstrážnym, ktorý nadomnou bdie, ktorý dáva pozor, ktorou cestou sa vyberiem. A usmieva sa, lebo nás vidí. Smešťastní a ona žije stále v našich spomienkach. Lebo na osobu, akou bola ona, salen tak nezabúda a ani nikdy nezabudne.
