Boli to oči chalana, ktorého ani nepoznám...Kamarátovkamarát...
Neviem ako sa volá, ako žije, neviem aký je človek…No jeho oči to všetko prezradili…
Išlo z nich niečo taksmutné, a dobrácke, niečo čo ma zasiahlo vo vnútri tak ako málo čo…Jeho oči ma rozplakali.Ten smútok v nich ma rozplakal…
Sedela som na tráve a plakala. Mala som ich pred sebou… Veľké,mile a smutné…
A odvtedy, vždy potom ako ho stretnem, mám oči plnésĺz…Stačí mi predstaviť ich a slzy sa mi kotúľajú po tvári…
Ako práve teraz…
Lebo nedá sa písať o nich a nemať ich pritom v hlave…Nepíšem to ako zamilovaná cica, ktorá vzhliadla oči svojho milovaného...
Píšem prosto preto, lebo nerozumiem, čo sa to deje…Nerozumiem,prečo pre tie oči plačem…
Niekedy si myslím, že som ozaj blázon…