...Mierila som do Auparku a tak som veru aj vyzerala...Nemám radatieto miesta, radše si niečo rýchlo v obchode vyberiem, nech to mám zkrku a poďho preč!
Čakajúc teda na zastávke na autobus som sapsychicky pripravovala na húfy ľudí, odporné neonové svetlá, čo mi vždyťahajú oči a zimné výpredaje. Prišiel môj autobus a ja som nastúpilaprednými dverami. Vždy, keď nastupujem tade, všímam si vodiča(áno, mámtakú úchylku pozorovať ľudí...). No na tom dnešnom, ujovi vodičovi z93-ky mi ostal pohľad o čosi dlhšie. Sympatický pán v najlepšíchrokoch, na sebe košeľa, army vesta, na hlave šiltovka. V kabínke mal"vypeckované" rádio( doslova vypeckované!!!), hrali dajakú hitovicu z80-tych rokov a on sa len ladne vlnel do jej rytmu. Okamžite mivyčaril úsmev na tvári a sadla som si na sedadlo hneď za jeho kabínku.Síce moja cesta trvala len niečo cez tri minúty, tento chlap mineskutočne zdvihol náladu! Celý čas si pospevoval spolu so spevákom zrádia, keď sme stáli na semafóre, cítila som dokonca pod nohami drobnéotrasy podlahy, do ktorej si jemne poklepkával nohou. A pristihla somsa, že to robím aj ja.Pri vystupovaní som ešte nakukla do jeho kabínkykde to žilo a s ešte väčším úsmevom som vystúpila. A už mi z tvárenezmizol po celý večer.
Aj vodiči MHD sú len ľudia a majúprávo frflať, mať zlú náladu, nadávať na cestujúcich a podobne. No nievždy ide len o chvíľkovú "zlonáladovosť". Keď vám naschvál pred nosomzavrú dvere a rýchlo dupnú na plyn a keď sa vám to stane viackrát, nozdržte sa vtedy nadávok. Kiežby všetci tí, neochotní občas spraviť ajmilé gesto smerom k cestujúcim, dostali lekciu dobrej nálady a ochoty...
Atak vám teda, milý pán vodič, ďakujem za tú dobrú náladu, ktorou stednes prekypovali. Spríjemnili ste mi deň a asi o tom ani neviete!
Vaša dnešná pasažierka Pepitka
