„Nebuďte takí nároční," odkázala Elsa Fornero mladým ľuďom a dodala, že je podľa nej lepšie prijať prvú ponuku a nečakať na „ideálnu pozíciu". Na jej hlavu sa vzápätí spustili slová kritiky zo všetkých strán. V dobe, kedy si mnoho mladých Talianov nevie nájsť pracovné uplatnenie, priliali Fornerovej výroky len zbytočný olej do ohňa.
Kríza doľahla aj na Rím a človek zo všetkých strán počúva, aké je ťažké nájsť si prácu aj v talianskej metropole.
Jedna moja známa, tridsiatnička, sa tu o to pokúša už niekoľko mesiacov. Neúspešne. Vyštudovaná pedagogička s mnohými pracovnými skúsenosťami čelí dennodenne sklamaniu, kedy sa z mnohých sľubne vyzerajúcich pozvánok na pohovor vykľuje niečo úplne iné. Okrem ponuky predávať kávu (inzerát bol na pozíciu personalistky...), jej bolo napríklad ponúknuté robiť „agenta Avatar" pre jednu firmu. Inzerát lákal na prácu v odvetví internetu a multimédií, realita však vyzerala inak.
Podľa blogu, ktorý napísal jeden mladý muž, ktorému bola ponúknutá táto robota, mal agent Avatar zarábať dvadsaťdva eur za každého nového člena zapísaného do akéhosi virtuálneho sveta. Práca však vyžadovala počiatočnú investíciu 2400 eur, ktorá mala pokryť náklady na „zápisné" a výbavu „agentov". Pekná hlúposť, poviete si, ale stavím sa, že sa na to chytilo mnoho zúfalých ľudí...
V jednom treba dať Fornerovej za pravdu; čakaním na ideálnu prácu môžu naozaj ubehnúť roky a zrazu sú z vás päťdesiatnici. No podľa jej logiky by nám možno po svete nakoniec behali samí avatari. Aspoň za seba mám teda pre tento krát jasno. Radšej budem predsa len trošku choosy, než akýmsi oklamaným pochybným...Však vieme čím.
