„Ivi, zabudla sisi u mňa mobil, až teraz som si to všimla!“ Aké veľké bolo jejzačudovanie, keď jej po odoslaní správy zapípal za chrbtom onen mobil, na ktorýpráve poslala sms :)
Sama si už životbez mobilu neviem predstaviť. Áno, som rozmaznaná dobou, všetci sme teda riadnezmobilizovaní.
Keď šla kamoškana mesiac do Kanady splavovať Yucon, mobil nechala doma, veď na čo by jej v divočinebol! A po návrate sa mi priznala, že jej už príde čudné, opäť ho zapnúť.No nakoniec tak učinila a vrátila sa do zvyčajného mestského kolobehu.
Pýtam sa niekedysamej seba, čo by sa stalo, keby som ho dnes nechala ležať na stolíku priposteli a nevhodila ho do tašky tak, ako každý deň...Nestalo by sa nič.Pár ľudí by sa mi nedovolalo, možno by sa namňa naštvali, ponadávali by si a skúsiliby to opäť o chvíľu. Našla by som si možno sms-ku dve, v ktorých bymi kamoška písala, že bude meškať na stretko, či frajer písal, ako mu chýbam.Ale prežila by som bez neho.
Druhý deň by somvšak niekam meškala ja a bez mobilu by som nemala ako dať vedieť, že manemajú čakať. Alebo by som bola svedkom nehody a bolo by treba zavolaťsanitku. Isteže, telefónne búdky existujú, no mobilom to ide predsa lenrýchlejšie.
Týmto tedanechcem zavrhnúť moderné technológie, ktorými mobily rozhodne sú. Veď samajeden používam už od dvanástich ( nie ten istý, samozrejme...), a to somsi vtedy povedala, že len miniem ten kredit, čo je na tej ( vtedy ešte) globteláckejsimkarte, aby neprepadol. A vidíte, kredit som minula, no mobil mi užostal. A esemeskujem ostošesť!
Apropo, aj u vásna Štedrý deň pípali telefóny ako zdivelé?!?! Keď to už tatino nemohol vydržať,vypol mobil a bol kľud!
Ešteže tiepohľadnicové priania tak nepípajú. Síce ich je z roka na rok menej, nostále tešia ! :)
