Tlkot sekúnd hrá v duši,
inak možno vnímať tento čas.
Zvolaniu načúvajú srdca uši,
diaľka nehrá v prospech nás.
Pomedzi prsty sekundy plynú,
celé hodiny i dni kotúľajú sa povedľa krokov.
Chytiť čo i len spomienok a pocitov hlinu,
tkať z nej náplasť na pocit samoty celých rokov.
Ručičky hodín vnútro pália,
celou dušou rozprestiera sa ciferník.
Spomienky aj fotky sa už jednoducho mália,
volanie po Tebe, vzlyk čo nepocíti iný nik.
Tik – tak...samota sa hromadí,
kumulujeme túžbu, prosby, želania.
Boľavý čas, no srdce nezradí,
stále v ňom počuť lásky zvolania.