...ďakujem

...niekto mi raz povedal, že je krásne nájsť človeka, ktorý ti verí. Ja som stretla niekoho, kto verí vo mňa (a myslím, že niekedy si ho naozaj nezaslúžim). Som presvedčená o tom, že na svete nie sú rozdielnejší ľudia ako my dvaja. Pasujeme k sebe ako časti skladačky, pričom v každej oblasti predstavujeme tú opačnú stranu. Biela-čierna, deň-noc, ráno-večer, teplo-zima...a takto by som mohla pokračovať. Iba ty poznáš spôsob, akým riešim svoje problémy. Vieš, že som tak trochu (celkom dosť) na hlavu. Záchod, šup prsty do úst a ideš. Aj toto si počul a neodišiel si. Neviem, aké to je vidieť milovaného človeka, ktorý sa dobrovoľne ničí (ale to je už iný môj smutný príbeh), ale tvoja pomoc je úžasná, tak krásne detská nevinná bez zbytočného analyzovania. Prosto mi pomáhaš tým, že si. Každý deň ďakujem za to, že som ťa stretla a zároveň sa pýtam, čo by sa stalo, keby som ťa nepoznala. Som presvedčená o tom, že by to bolo lepšie (pre teba i pre mňa), no v mojom svete lepšie neznamená šťastnejšie. Preto ti ďakujem za všetko... za to, že si sa kvôli mne postavil proti svojej rodine...za každodenný croisant...za prahu, viedeň, bratislavu a rím...jednoducho za to, že si to so mnou riskol...ďakujem