Ráno sa posadí na posteli ako znechutený Peter,
v noci do nej ľahá ako spokojný Ján,
v stredu je nonšalatným Ivanom
v piatok sa nervovo zrúti ako Zuzka,
v sobotu ho zdraví krčmár ako Fera,
v nedeľu ho krčmár nespoznáva, je za Nikolasa.
Kontinuálne integrovaný Nikolas si uvedomuje,
že sa dokáže odzrkadliť v každej tvári tejto zeme.
Pracuje s hmotou ako s plastelínou,
ktorú namiesto ľudských rúk formuje myšlienkou.
Uff, je to makačka, prísť na to kým vlastne je, kým ich všetky vystrieda.
Ale čo! Ešte vačšia makačka je presvedčiť sa,
že im vôbec, ale vôbec všetkým nejde o to isté.
Lebo keby to pripustil, hra by skončila.
A to nemože dopustiť, ešte nemá výsledok...
Dokonalú tvár.
Musí to dokonať!!!
Pri stole sedí pať chlapov a jedna žena,
Všetci až na jedného si uvedomujú,
že sú kontinuálne integrovaní.
Kontinuálne integrovaní sa tomu smejú a troška im aj odľahlo...
