... žila som, žijem a budem žiť :o) ... Zoznam autorových rubrík: Próza, Život, príbehy a úvahy, Poézia
Včera som jazdila loďou tam a spať po Vltave celý ďeň. V pravidelných intervaloch sme zastavovali na Pražskej Kampe, kde som si všimla muža, ktorý v otrhaných šatách sedel na brehu rieky s krabicou velkého džúsu v ruke. Hľadel do vody a mierne sa knísal.
Aj vy to určite poznáte... čo dnes všetko musím ešte stihnút?...sakra kde mám tú kabelku?... odišiel ten email vobec?... 5 minút na toalete a 5 zmeškaných hovorov!...a takto pekne sa sunie minúta za minútou a vy si úžívate :o) svoj pracovný deň! A sú aj takí borci, ktorí sa len s dňom neuspokoja. Pekne do noci vysedávajú za kompom a tlačia doň všetky tie dôležitosti. Svojho času som tiež patrila do tejto partičky, oči červené jak angorák, ale musíme to stihnúť...klient je klient. Ale keď som sa jednej sobotnej hlbokej noci pristihla, ako o 3 vstávam, beriem si taxík a idem vyriešiť doležitú! pracovnú záležitosť, došlo mi že asi nebudem úplne v poriadku. Tá záležitosť by kludne počkala do rána, ale moje nervové mozgové spojenia nie. Medzitým by úspešne a stopercentne vyhoreli pod žhavým prúdom nezastavitelných myšlienok ... na prácu! Moj priateľ rozlepil s námahou jedno oko a tým ma bezradne sledoval... No a pri jednom posedení s priateľmi som si s úľavou (alebo možno lepšie povedané aj so zdesením) potvrdila, že nás prepracovaných je neúrekoooooom. Tak vám teraz napíšem zopár pikošiek, ktoré sa vám tiež možu prihodiť, keď sa nezdravo, namiesto do svojho obrazu v zrkadl
