Láska moja večná,
milujem Ťa do nekonečna,
z úst mi trháš svoje pusy,
a ja zadusiť sa musím.
Teraz iba smrť nás delí,
šepkajú ti moje pery,
no keď nadýchnem sa znova,
ty budeš opať láska moja.
Takáto láska večná,
veľmi je nebezpečná,
bolestne trvá aj keď nie je chcená,
nosiť ju musím na ramenách.
Večná láska moju dušu opantala,
do vezenia ju vohnala,
či po tom túžim a či nie,
takto ten moj osud znie.
… a ty vždy skor sa unavíš,
a svojim chladom ma zahalíš,
a zas mi trháš z úst svoje pusy,
a ja zadusiť sa musím…
Tak bež si láska, bež slobodne svetom,
ja k novým láskam dám sa letom,
keď nadíte ten správny čas,
ja budem na večné veky ľúbiť zas.
Či to je správne a či nie, nech sama Věčnost rozhodne…