Umění mi napovedá,
že o dvoch zvieratách, čo z jedného kalicha chcú piť,
mám písať
Pod zeleným pláštikom,
guličky sa točia v hrudi,
a niekto si myslí, že v srdci láska vzniká,
ale je to len obyčajná mechanika,
zvyk otvárať sa, aby šíp moci zasiahol alchymistu do hrude
a posial jeho pláštik dúhovými farbami.
Dve tváre, ako jedna,
Zlatá a modrostireborná,
Oheň a voda,
Cnosť a Priamosť sa už vytratili,
lebo došli Zbabelosť a Útek
A lezú im svojimi ochablými rečami na nervy.
Urobíme nad holubom posratou lebkou kríž !
Keď sa to všetko pekne premieša,
vznikne z toho dokonalá harmónia, vraví si kuchár.
Ale zabúda na bojovnosť polievky,
ktorá nechutí, lebo nechce byť zjedená, v domnení, že si tak predĺži život.
„Radšej keby sa nebála zomrieť, bola by chutnejšia...veď sa len premení“,
vraví si ten s lyžičkou.
A tak si každý zbiera triumfy do svojej lodičky,
aj keď čím viac triumfov, tým istejší ponor do hĺbky
… alebo o to ide?
