Najprv sa chcel napiť iba vody,
keď vstupoval smelo do hospody,
chlapi zrúkli hybaj chlastať s nami,
chmatli ho za gágor, slivovicu liali.
Pomotala sa mu hlava z náhlej pitky,
tak začal mať voči chlapom výtky,
tí sa strhli a z tej pitky,
prekrepčili až do bitky.
Krýval domov, miestami sa plazil,
za ženuškou a domovom slzil,
zostal stáť vo dverách zoči - voči,
vete, čo zaryla sa mu priamo medzi oči.
Máš ty srdce z kameňa, či z kelu?
Či nemáš na krku gebuľu celú?
Že sa mlátiť chodíš, ogrgľúň ty jeden!
Takto vyzerá ten slubovaný eden?
Ja ti dám sa podnapiť a strískať,
že budeš jak pacholek vískať !
Marž si aspoň tú papuľu spláchnuť !
Komu myslíš, že tu budeš páchnuť !
Rád mal domov, cap ten starý, zlatý,
na lásku a pochopenie vždy bohatý.
Zízal oknom často medzi stromy,
ktorý skonal, ktorý ešte rodí.
