Raz mi tichý hlas pošepol:
„Vzlietneš, ak si to želáš.
No najprv skús jediný deň bez zlej myšlienky prežiť.“
A odvtedy vidím,
koľko zlého sa v mojej hlave rodí,
a aké nedozerne pošetilé bolo moje prianie.
Je mi smutno z tej nečistoty,
no cesty spať už pre mňa niet.
Čo raz chcené bolo,
naplniť sa musí.
Tak deň čo deň vzdávam sa toho,
čo drahé mi bolo a na spôsobe nežáleží.
Nechce sa mi, verte mi nie je to ľahké.
A vás priatelia, vás sa vzdávam najťažšie.
Ale pre ľahkosť duše musím sa vzdať všetkého,
bez výnimky.
Lebo aj tá najmenšia pripútanosť k čomukoľvek,
drží ma stále pri zemi.