No pre mňa je tým miestom malá, zastaraná a starobou voňajúca izba. Môj únik pred svetom. Miesto, kde existuje len to, čo chcem ja, kde problémy a starosti nemajú vstupenku, kde sa cítim slobodne a šťastne.
Dýcha modrou farbou, čo u niekoho vzbudzuje chlad, ale pre mňa je dokonalá. Veď kto ma pozná, vie. Pre ostatných je táto izbietka len starou zatuchnutou miestnosťou, kde je zima aj v lete, kde je zlomená posteľ a starý nábytok. Pre mňa má však veľký význam: možnosť vypnúť a žiť svoj sen.
Mali ste už pocit bezstarostnosti, bez povinností a problémov, pocit, keď sa cítite šťastne, hoci tam vonku je to plné nepokoja, pocit, že môžete všetko, no predsa vám nič nechýba? Presne tak sa cítim v modrej izbičke. Vôňa staroby a strapatý koberec schovávajú moje spomienky lepšie než trezor , vŕzgajúca posteľ mi spieva melódiu slobody a modrá, moja modrá, ma robí dokonale šťastnou. Je mi tam tak dobre. Každé jej opustenie ma navráti späť do reality a ja hneď túžim ísť späť. Je síce mojím únikom, no nenahrádza mi život a skutočnosť.
Mám ju rada. Je skrinkou mojich cenností.
