Sypela som ako vyvretá voda v chladiči. „Čo si o sebe myslí? Ja ho teda vôbecnepotrebujem! Úplne zlý deň a ešte on sa bude hrať na poslušného a mňavytáčať jak vývrtka fľašu rozohneného šampusu!“
Tá sínusoida zlosti náhle zmenila vlnenie. Najznámejšiazoznamka.sk ... „Kašlem na Teba, ješita! Na rozdiel od teba som mladá a možnoaj trochu fešná!“
21.00 hod.
Prihlasujem sa a píšem na „sklo“: „Pohoďák, nad30r.?“ ... úchyl. Úchyl. Hmm, tento by šiel. Úvodné bla-bla-bla.
Novoobjavený kontinent sa volá Milan, 32 rokov, podľafotky sympaťák *(:o)
23.00 hod.
Prebrali sme prácu, vzťahy, dokonca počasie. Začínaperliť: “O čo ti vlastne ide?“
Pche, dobrá otázka, môj zlatý... o čo? VrátiťOndrejovi, že namiesto spoločného večera sa vyparil už o 16tej, lebo jeho manželka si nevie rady (manželka – radšej nekomentovať, prosím. Pre mňaúplné tabu – nepýtam sa, nestarám sa. Nechcem. Áno, áno, jasné, bude komentár,som alibistka, bla bla bla ... nech sa vámteda páči).
Teraz si hovorím, aké to bolo odo mňa primitívne dokázaťsi, že stále dokážem zbaliť niekoho do pár minút. Nuž, stalo sa ... a neľutujem.
S fešákom som sa dohodla – 01.30, v noci,parkovisko pred nákupným centrom.
... a moja odpoveď – klišé na jeho otázku bola: „Chcem zažiťniečo vzrušujúce s neznámym.“
Už teraz ako klepem písmenká počujem vaše slová chrliacesa na moju nezodpovednú, primitívnu hlavu. Aká som ľahostajná běhna ...Závidíte? :)))
Sledovala som Fešiho auto, ktoré ma viedlo uličkaminaberajúcimi intenzívnu farbu noci. Zaparkovali sme. Vyšli z áut a rozprávalisa. Skutočne, začali sme sa rozprávať ako dlhoroční kamaráti niekde v barepri drinku. Začalo sa postupne rozvidnievať. Prišiel nás pozrieť aj pán Chlad,tak sme sa stiahli do môjho auta. Zrazu sa ma pýta: “No, a čo Tvoj plán navzrušujúci večer?“
Vypľula som zo seba niečo v zmysle: “Pôvodne somchcela rýchlofku na zadnom sedadle, ale Ty si začal so mnou vykecávať a celémoje odhodlanie odkráčalo do hája!“
To trápne ticho sa dalo nožom krájať, 5 sekúnd. 10sekúnd. ... pusa ... A kde sa vzalo, tu sa vzalo, odhodlanie si kráča rukav ruke oproti mňa so šťavnatým zážitkom.
Ďalšia pusa na rozlúčku, ráno, 6:30, pa pa. Doma som si daladlhú sprchu a odcupitala do práce. Úsmev mi trval celý deň a nemať uši,točí sa mi to okolo celého ksichtu. Dokonca ani Ondorve celodenné uštipačnépoznámky: „choď oblízať citrón, nech ti zmizne ten blažený look“ nezabrali.
Tak som si našla nového kamaráta, s ktorým sastretávam dodnes ... A je to naozaj Človek a Priateľ.
