Každý chce vedieť kde sú kroky skryté
Môžeme vziať noc ku dňu si kľaknúť
Stretnutie našich susedov, vánky chutí rozviate
Odchody a jazvy sa sčítajú,
Bez boja sú bezcenné, neusmiate.
Otázky sú miestom pre múdrosť
Kto ich kladie , kto ich nechá dodýchať
Vezmi pero a preži to , precíť ako Jesenin.
Máš len dva nádychy, bez pýchy a hrdosti
Zvládni trochu vyletieť, neboj sa neskrotnej mladosti.
Keď škrieť budeme ako stará generácia odznie FIN.
Nejaké dôvody pre apatiu?
Radšej plač, hluk , smiech , cit a jeho čin.
Nestoj tam , chceš spáliť svoje oblaky?
Držať sa , brať si navzájom vzduch z pľúc a nikdy nezomrieť
Nechaj vyhrať hlúpych, spupných , nečinných
Netreba ich chcieť pre seba , pre iných
Sme sami a všetci niesú nikto.
Spoj svoje ja , dieťa , starca, veď to vieš.
Svet je aj tvoj , vezmi si svoj , veď to smieš
Keby to vedel , že som vedela a on nevedel
Možno by nespadol , aj hlúposti pretrpel
Búrky smú šeptať a vydať sa na povel.
