Keď idem do nejakého podniku alebo firmy, hneď vidím na výraze človeka, ktorý ma prijíma (asistent, čašník, sekretárka) či pracuje za pevnú hodinovú mzdu alebo má aj podiel na tržbe alebo určité bonusy za kladné vybavenie klienta. Alebo sa zle vyspal, ale to sú výnimky.
Keď ale prídem na úrad, tak môžem byť rád, že ma vôbec prijmú, t.j. že sa môžem postaviť do dlhého radu. O nejakej ochote úradníkov nemôže byť ani reči, okrem úradníkov, ktorí sú čerstvo nastúpení a mladí, čiže vo fáze 1. - Nadšenie. Väčšinou sa ale stretnete s fázami:
2. - Podráždenosť alebo
3. - Apatia.
Tie dve ostatné fázy by sa dali riešiť, keby:
platy úradníkov neboli až tak veľmi naviazané na platové tabuľky, ale by sa časť platu odvíjala od vybavených záležitostí,
vedúci nedávali každý rok rovnaké odmeny za fiktívne úlohy, ktoré si majú vymyslieť sami zamestnanci, ale by odmeňovali priebežne za reálne nadštandardné výkony,
boli platy úradníkov vyššie, aby na pozície existovala kvalitnejšia konkurencia,
keby bolo zakázané pracovať dôchodcom ( nie tým podľa veku, ale tým, čo berú aj dôchodok aj plat),
sa zjednodušila možnosť ako sa rozlúčiť s neperspektívnym zamestnancom, úradníci sú doslovo zakonzervovaní na svojich miestach, ak nespravia evidentný prešlap,
sa zvýšila kontrola štátnej a verejnej správy zo strany verejnosti.
Úrad pre štátnu službu idú zrušiť, nakoľko priniesol ešte viac byrokracie do prijímania zamestnancov, kedy ale zrušia fixné platy úradnikov? Občania by to privítali, nie? A poslanci sú volení občanmi, nie?
A kontrolná otázka na záver: kto z vás vie prečo existuje štátna aj verejná služba? Aký je medzi nimi rozdiel? Pomôcka: Zamestnanci vo verejnej službe sú aj v štátnej správe, čiže tak ľahké to nebude. ;)
