Je pravda, že starí ľudia dnešnú mladú generáciu poväčšine odsudzujú. Ale netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Veď nakoniec mladí a šikovní hýbu svetom.
Na druhej strane mládež by sa mala naučiť úcte a rešpektu k skúsenejším, svoje poznámky si nechať pre seba a radšej si zahryznúť do jazyka, ako povedať niečo škaredé na adresu starších. Starý človek sa vždy poteší, keď mu mladý bez vyzvania uvoľní miesto v autobuse či vlaku alebo mu skrátka s niečím pomôže. Dobrý skutok prináša dobrý pocit.
Rozhodne si nemyslím, že ľudia po 50-tke už patria do starého železa. Veľa dôchodcov aj v 70-tke je stále čiperných a veľa vecí hravo zvládnu bez pomoci. Ale pomoc energickejšieho nikdy nezaškodí.
Rovnako ako aj mladí ľudia aj starí sú rôzni. Niektorí večne uhundraní a nespokojní, iní zase milí a usmievaví. Každý z nich si niečo prežil a pravdepodobne sa s nimi osud nebabral. Raz sa ich pery zvlnili v úprimnom úsmeve, inokedy museli prehĺtať slanú chuť sĺz alebo trpkú bolesť. Preto rada staršieho a ostrieľanejšieho nikdy nie je na škodu.
Na koniec by som povedala len toľko, že čas sa zastaviť nedá. Terajší mladí dospejú, vyštudujú školu, nájdu si zamestanie a založia si rodinu. Raz aj oni spozorujú na svojej tvári vrásky, pospomínajú na svoju mladosť a oľutujú svoje vtedajšie správanie. Alebo možno aj nie. To záleží na nich. Čas bude plynúť ďalej a oni sa v starobe budú rozčuľovať nad mladými rovnako, ako sa nad nimi kedysi dávno rozčuľovali starkí o paličke, keď ich videli sedieť na operadle lavičky. Čas nezastavíš ...
