Každé spoločenstvo individuálnych tvorov, pokiaľ vytvára vyššiu organizačnú jednotku, teda samostatnú jednotku synergiou vlastných individualít, to znamená emergenciu, musí mať nejaký tmeliaci – spájajúci prvok, ktorý slúži za
Model A
1) ako ťažiskový bod koncentrácie informácií
2) ako bod, ktorý disponuje autoritou, teda mocou.
Tieto 2 body existujú vo vzájomnej súvzťažnosti, nemôžu od seba fungovať oddelene a len a len ich synergiou vzniká materiálne bohatstvo celku.
Tak žili po tisícročia pozemské staroveké civilizácie, ktoré vždy tmelil nejaký mocnár – panovník, v ktorého rukách sa koncentrovali všetky informácie o krajine, ktorej vládol.
Zásluhou týchto informácií mohol vyberať dane, postaviť armádu a koncentrovať materiálne i duchovné bohatstvo spoločenstva.
Zlom v týchto vzťahoch nastal vtedy, keď sa ťažiskový bod informácií prestal identifikovať s bodom 2), to znamená, že informáciami začali disponovať aj jedinci, ktorí ich získali inou cestou, ako formou moci – múdrosťou, šikovnosťou pomocou ktorej nadobudli materiálne bohatstvo.
Model B
Tento model sa vo vývoji civilizácie nazýva aj etapou naštartovania globalizácie a podrobne jej genézu rozoberám v článku Prečo to všetko vzniklo z 28.10.2017.
V tejto etape sa stalo to, že sa všetky bytosti na zemi pevne prichytili na informačnú sieť planéty, ktorá mala globálny charakter a ktorá už nemala jeden mocenský bod 2), ale mala ich viac a navyše začala mať aj ďalšie ťažiskové uzly, kde sa koncentrovali nové informácie – tzv. body konektivity.
Spravidla boli týmito bodmi konektivity
1) mestá (výroba a služby – to je sekundér a terciér)
2) strediská vzdelania – univerzity
Následne vzniklo to, čo sa nazýva osobnou slobodou človeka a tá pramenila z toho, že:
1) človek už nebol závislý od jediného ťažiska informácií, ale si mohol vyberať rôzne informácie z rôznych ťažísk
2) človek už tým pádom prestal byť závislým od zdroja moci.
A synergiou obidvoch bodov vznikol tretí bod
Model C
3) človek nadobudol slobodu zvoliť si, aby bod 2) Modelu A zanikol a miesto bodu zdroja moci si zvolil to, aby jeho život ovládal živý človek, ale zvoli si, aby jeho život ovládala informácia.
Tak vznikla demokracia a právny štát, to je štát, kde nevládnu ľudia, ale zákon (informácia)
Model C mal obrovské konzekvencie na rozvoj vedy a techniky + ekonomiky, kultúry a humanity, pretože umožňovala kontaktovanie obrovského množstva rozmanitých a jedinečných informácií, čím vznikali nové a nové synergie a emergencie (nové kvality a entity, prvky s inými vlastnosťami, aké mali materské prvky a pod.)
Avšak v prvej fáze vznikli aj veľké sociálne nerovnosti, prameniace z nerovnakej schopnosti jedinca čeliť na nepoznané informácie bohatým a zložitým životným podmienkam.
A tak vznikol pocit nespravodlivosti prameniaci z toho, že na užívaní bohatstva civilizácie sa chcel podieľať každý rovnakým dielom.
Vznikli tak rôzne utópie, ktoré však ostali len v podobe vedeckofantastických literárnych diel.
Utopické predstavy totiž rýchlo zanikli po tom, čo si schopnejší začali uvedomovať, že ak za prácu menej schopných zaplatia viac, tak za prvé - títo budú mať motiváciu viac a efektívnejšie pracovať a za druhé - budú mať dosť prostriedkov na to, aby ich investovali do nákupu ich výrobkov + investovali do ďalších činností, ktoré snahy schopných na sebarealizáciu budú ďalej amplifikovať - tým systém nadobudne rekurentný charakter a bude ako celok viac a viac facilitovať.
Avšak napriek tomu sa jedna utópia zásluhou nezvládnutej dementia praecox stala realitou.
Model C ( mínus)
Bol to vlastne pokus implementovať Model C do Modelu A.
Pretože toto bol jediný možný spôsob, ako docieliť to, aby sa na bohatstve civilizácie mohli podieľať všetci rovnakým dielom a to preto, pretože len násilie dokáže zobrať bohatstvo schopným a rozdeliť ho menej schopným. (tzv. Jánošíkov princíp)
Pretože nie je matematicky možné, aby menej schopné organizačné prvky sa začali správať ako viac schopné - i keď zasadené do rámca kvalitatívne nového modelu - tento model bol postavený na ilúzií plánovania, ktorá však neexistuje z nemožnosti plánovať správanie sa disipatívnych nelineárnych systémov. (možno síce plánovať výrobu a produkcie, ale nemožno plánovať správanie sa ich konzumentov - jedine formou násilia.)
Preto tu vznikla zásadná kontradikcia.
Totiž nemožno systém, ktorého bohatstvo je postavené na bohatej sieti informačného poľa + sieti ktorá má navyše aj redundantný charakter implementovať do siete, ktorá je postavená na jednom ťažiskovom informačnom uzle.
A navyše. museli by sme do tohoto bodu implantovať priestorovú architektúru zložitosti kubického polynómu z toho dôvodu, že len takýto druh zložitosti informačného poľa siete je schopný generovať to, čo nazývame rozvoj civilizácie.
Bráni tomu Bekensteinova limita – ktorá hovorí, áno, teoreticky to možné je, avšak koncentrovanie takto bohato košatého sieťového informačného poľa do jedného bodu by tento bod musel mať obrovské rozmery, definovanom maximom infobitov na jednotku objemu priestoru, ktorý dnes činí okolo 0,135 GB na mm kubický priestoru.
Navyše by takýto koncentrovaný bod musel byť prístupný všetkým schopným a šikovným v koncentrovanej jednotke času.
Takže komunizmus by bol teoreticky možný povedzme na nejakej samostatnej planéte veľkosti asteroidu s polomerom niekoľkých kilometrov – dokonale izolovanej od planéty Zem, aby sa nekontaminovala informáciami, ktoré by informačné pole asteroidu neznehodnocovali vyššou vigilitou.
A nakoľko toto technicky nebolo možné, tak dôsledok bol zrejmý – systém retarduje a následne kolabuje opäť do Modelu A a to aj schopnosťou tvoriť bohatstvo.
Preto Model C (mínus) musel z hľadiska matematických zákonov zaniknúť, ako nepodarený experiment s rovnicou bez riešenia.
Dnes sa interpretuje táto udalosť často vznešene znejúcimi patetickými slovami ako boj za ľudské práva, humanizmus, demokraciu a pod.
Ja to tým, kto takto rozpráva, neberiem a aj s nimi súhlasím, alebo aj oni majú z pohľadu ich videnia sveta nepochybne pravdu.
Ja však, ako matematička som si to vypočítala takto, lebo takto to vidím ja, ale nakoniec je to úplne fuk, kto to ako zdôvodňuje, hlavne že sa zhodujeme v tom, že sa stala dobrá vec...
