Protirečivosť viery a náboženstva

Miesto toho, aby ducha ľudí obohatilo, inšpirovalo a posilňovalo jeho potenciál, tak im ho znehodnotilo, respektíve úplne zničilo.
Náboženstvo spôsobilo to, že veriaci ľudia že majú zo svojho Boha strach.
I keď si myslia, že ho milujú, ale to je len zdanie, v skutočnosti pre ním pociťujú obrovskú bázeň, pretože sa neustále modlia, neustále ho o niečo prosia a v kostoloch sa hádžu na kolená a tak sa pred ním ponižujú.
Ako môžem milovať niekoho, koho sa bojím až tak, že sa musím pred ním ponižovať ?
Zmysel existencie Boha nie je daný tým, aby bol našim pánom, veď na tento svet sme sa nenarodili preto, aby sme boli sluhovia.
Náboženstvá vytvárajú v ľuďoch falošnú ilúziu o božskej autorite, ktorej zverujú časť svojho Ja v nádeji, že ich bude ochraňovať, usmerňovať ich životy, alebo plniť ich želania.
Monoteistický Boh však takéto schopnosti nemôže mať. To je fyzikálne nemožné.
Navyše si náboženstvo samo protirečí. Na jednej strane vykresľuje Boha ako bytosť, ktorá má nekonečný nadhľad, je nekonečne dobrá, chápavá, cítiaca, hlboko empatická, láskavá a milujúca, absolútne tolerantná, nesúdi, ale miesto toho pohladká a uteší.
Avšak na druhej strane ho vykresľuje ako večne podráždeného, jedovatého a zlostného starého deda, ktorý nenávidí hriech a všetkých hriešnikov posiela do pekla. Ba čo viac – ľudí trestá i genocídou, veď ako ináč možno nazvať potopu sveta, či zničenie Sodomy a Gomory. Robí toto milujúci tvor ?
Náboženský Boh navyše učí, že veriaci majú potláčať svoje temné stránky, že sa ich majú zbavovať, vypudiť ich zo seba, či iným spôsobom negovať.
Avšak naše temné stránky nemožno potláčať, pretože sú prirodzenou súčasťou nášho prírodného genetického dedičstva. Temné stránky sa treba naučiť transmutovať do života ako pozitívny aspekt tvorivej sily a vôle.
Ľudia, ktorí dajú na rady kňazov a vzdávajú sa svojej temnoty, sa preto prejavujú ako slabosi a zbabelci, čo sa vyhýbajú skutočnému životu a dôležitým životným výzvam a prežijú svoj život ako zombie, nevediac, či vôbec žili. Nevedia svoju temnotu ovládať, pretože ju odmietajú, ale temnota sa nedá odmietnuť - ona je stále v nás prítomná a ak ju nevieme ovládať, tak ona ovláda nás a my konáme zlo.
Preto je toľko zla na tejto planéte.
A na ovládnutie temnoty treba rozum a poznanie sveta i seba.
Preto sa cirkev tak bojí vzdelaných ľudí, pretože vzdelanosť nás učí temnú stránku ovládnuť a robiť nás tak duchovne silnými, vyrovnanými a slobodnými.
V skutočnosti je autentická viera založená na koncepte, ktorá hegemóniu monoteizmu ďaleko presahuje. Podľa tohto konceptu je aj ateista veriacim človekom, ktorý verí sám v seba. Je sám sebe Bohom a tento pocit ho napĺňa silou a slobodou.
Každý človek vedie vnútorný dialóg, avšak niektorí ľudia sú nastavení tak, že tento dialóg sa odohráva s niekým, kto je mimo nich samotných. Je to preto, pretože takejto duchovnej dichotómií sú schopní lepšie porozumieť, prijať ju, nechať sa ňou viesť.
Sú to skutočne veriaci ľudia, pretože každý z nich má svojho vlastného Boha. A je jedno, či ho nazývajú Boh, alebo strážny anjel, isté je to, že v ňom nachádzajú útechu, podporu, zdieľanie, nádej – to sú všetko atribúty, ktoré im pomáhajú napĺňať potenciál vnútornej sily, prebúdzajú v nich pozitívne morálne presvedčenia a vedú ich v procese transmutácie temnej stránky na tvorivú energiu a vôľu.
Áno, toto bola skutočná podstata Kristovho učenia, ktorú učia evanjeliá heterikov a ktoré oficiálna cirkev preto zakázala čítať. Toto je podstata i Budhovho učenia a Indiánskej životnej filozofie.
Pretože na tento svet sme sa narodili ako jedinečné, navzájom odlišné a slobodné individuality.
Inštitút náboženstva sa snaží tieto rozdielnosti nivelizovať a vyrábať z ľudí rovnakých robotov. Pretože roboty sa ľahko ovládajú a možno nimi podľa vlastných zámerov ľahko manipulovať. Roboty je jednoduché postaviť do šíku a dať im do ruky zbraň s presvedčením, že konajú dobro.
Skutočná - autentická viera rozdielnosti a ľudskú jedinečnosť nepotláča, ale naopak – necháva ju, aby sa čo najviac prejavila. Necháva ju vyniknúť. Necháva jej priestor na sebavyjadrenie vlastnej krásy, schopností, talentu a životného potenciálu v celom jeho obsahu i rozsahu
To je jej fundamentálny pozitívny aspekt, pretože život ako taký vznikol a vyvinul sa do inteligencie len a len zásluhou jeho nesmiernej a nekonečnej rozmanitosti a akákoľvek rovnakosť a uniformita nie je preto životom, ale jeho absenciou...