Ale nakoniec som sa rozhodla, že nasledujúce informácie zverejním, pretože si myslím, že komplexnejšie vedomosti v konečnom dôsledku nikomu nemôžu ublížiť.
Korona vírus je veľmi malý a jeho cell dimension je 88,8 x 88,8 x 282,4 priemeru atómu vodíka v jeho základnom stave, ktorý činí cca 106 piktometrov. (piktometer je biliontina metra). To znamená, že jeho dĺžka je 29 892 piktometrov, čo je cca 0,03 mikrónu. (mikrón je tisícina milimetra).
Pritom najhustejšie textílie, aké sa dajú vyrobiť pre komerčný trh sú utkané z vlákien, ktoré sú hrubé cca 10 mikrónov. To sú vlákna, ktoré sú stále asi 300 krát hrubšie, ako je Korona vírus.
To znamená, že akékoľvek super kvalitné rúška s tej najhustejšej látky na svete majú asi taký účinok, ako keby sme sa pred uštipnutím blchou chránili zakrytím sa rybárskou sieťou. (preto je v zásade jedno, či chránime seba pred inými, alebo iných pred sami)
Vírusy možno zachytiť jedine Ultrafiltráciou. Jedná sa o laboratórne alebo zložité priemyselné technológie, ktoré spočívajú vo viacvrstvovej membránovej filtrácie pri ktorej sily gradientu tlaku a koncentrácie vedú ku separácií cez semipermeabilné membrány. Suspendované pevné látky (vírusy) a rozpustené látky s vysokou molekulovou hmotnosťou sa zdržiavajú v retenáte, zatiaľ čo voda a rozpustené látky s nízkou molekulovou hmotnosťou prechádzajú cez membránu v permeáte. (filtrát).
(Koniec koncov, ani profesionálni zdravotníci sa pred nákazou nechránia rúškami, ale nepriepustným oblečením s uzavretými kuklami so separovaným respiračným systémom).
Otázka je, prečo sa v mediálnom priestore tieto informácie neobjavujú, alebo objavujú sa len málo, pretože sa mi nechce veriť, že by politici a štátni úradníci tieto odborné znalosti nemali k dispozícií, alebo o nich dokonca nevedeli.
Preto si myslím, že mlčanie štátu o týchto skutočnostiach je súčasťou stratégie boja s nákazou, ktorú štát aplikuje na základe odporúčania epidemiológov, psychológov a sociológov, ktorí spoločne usúdili, že boj s nákazou bude efektívnejší, pokiaľ si budú občania organizovať život v subjektívnom presvedčení, že ich rúška pred nákazou či už úplne, alebo aspoň trochu ochránia. Prečo ?
Jednoducho preto, pretože dnes už veda pokročila tak ďaleko, že sa podarilo exaktne dokázať, že jav, ktorý sa nazýva placebo efekt skutočne funguje, ale nie len to - dokáže vysvetliť aj to, ako a prečo funguje. Napriek tomu, že exaktný formalizmus placebo efektu (PLF) je veľmi rozsiahly a zložitý, pokúsim sa veľmi stručne popísať jeho princíp.
PLF pôsobí previazane na viacerých modálnych úrovniach prostredníctvom neurálnej top-down fyziológie, kde hrá hlavnú úlohu klimatické operantné kondicionovanie. (Operant conditioning). Aktivujú sa kaskádové signálové procesy buď na báze stimulačnej substitúcie, alebo latentnej inhibície, ktorých vzájomné kondicionovanie moduluje Rescorla-Wagner model podľa rovnice {\ Delta V = \ alpha \ p (\ lambda - \ Sigma V)}, ktorá určuje množstvo informácií, ktoré sa vyskytujú v jednom párovaní klimatizačného stimulu s nepodmieneným stimulom, pričom rieši predpovede minima informácií z hľadiska možných potenciálov pravdepodobnostného priestoru.
Následne neurálna signálna transdukcia trajektóriou pozdĺž top-down neocorticálnej sympaticko-imunitnej osy exprimuje neuroanatomicálne substráty, ktoré zabezpečujú spojenia medzi placebo podmienenými a placebo očakávanými akčnými potenciálmi v synaptických štrbinách neurónov. Tým dochádza ku regulácií HPA glukokortikoidného sekrétu z hypofýzy ku priamym inerváciám protilátok na základe modulácie cytokinových koncentrácií. Dochádza tak ku aktivácií napríklad bunečnej imunity aktiváciou supresorových T-buniek, alebo thymu NKT (Natural killer T cell) buniek či sympatickej intervencií makrofágov a dendrických buniek, ďalej sa môže aktivovať eferencia vagus parasympatických impulzov, ktoré regulujú choligernú expresiu prezápalových cytokinov, ako je Tumor necrosis factor superfamily (TNF) či lymphotoxin beta proteín a pod.
Multimodálna senzorová integrácia našich zmyslov zabezpečuje v mozgu obraz kauzálneho reťazca fyzikálnych udalostí vonkajšieho sveta nie v jeho komplexnej úplnosti, pretože tak obrovské množstvo informácií by sme nedokázali spracovať a zbláznili by sme sa. Náš mozog síce tieto informácie detekuje, ale do vedomia rôznymi úrovňami filtrácie a selekcie (Bayes, Kalman a pod.) púšťa iba tie, ktoré sú dôležité pre prežitie. Tento balík informácií vytvára v našej mysli obraz sveta, ktorý sa nazýva Globálny neurónový pracovný priestor (GWT – Global workspace theory). Avšak v našom mozgu sú uložené aj informácie v balíku, ktorý sa nazýva multimodálne subsymbolové reprezentácie, ktoré navzájom komunikujú cez všetky domény Hopfovej hierarchie neurónovej siete, pričom neurónové koreláty nerozlišujú či daný komplex informácií je, alebo nie je pravdivý – dôležitá je len ich dispozícia z hľadiska potenciálového priestoru udalostí tak, aby bola budúcnosť čo najmenej prekvapivá. Jednu z dôležitých úloh v PLF procese zohráva motivácia (Motivational salience), čo je vlastne snaha o prevedie akcie, zameranej na trajektóriu pozitívnych, alebo negatívnych podnetov s cieľom dešifrovania sympatických „consummatórnych“ fázových impulzov. Tento druh motivácie má neurobiologické korene v bazálnych gangliách a mesolimbických dopaminergných dráhach v dorsorostral nucleus accumbens a zadnej ventral palladum tým, že sa aktivuje pôsobenie Reward systému (akcia-odmena) hedonických hotspotových korelátov...
Mechanizmov, ktoré integratívne pri vyvolávaní PLF spolupôsobia, je samozrejme ďaleko viac, ale ostatné, v snahe zbytočne nepredlžovať text, vysvetľovať už ďalej nebudem.
Inými slovami, pokiaľ existuje v mozgu presvedčenie, že rúško na tvári korona vírus neprepustí, tak je imunitný systém tak vyladený, že ak aj CLOVID 19 sa do tela dostane, tak ho porieši, ako ktorýkoľvek iný bežný nádchový korona vírus, ktorých každú sekundu bežne dýchame miliardy – čiže ho zlikviduje, alebo vyvolá zápalovú reakciu, ktorá sa manifestuje ako bežné prechladnutie.
Je preto celkom možné, že sme týmto vírusom nakazení medzičasom už všetci, akurát existuje časť populácie, ktorá naň reaguje exacerbáciou robustnejších imunologických procesov (chrípková symptomatika) - vtedy ide ku lekárovi a tam mu CLOVID 19 detekujú.
Možno takýmto spôsobom uvažuje štát a EÚ, pretože ak by štát považoval vírus za niečo naozaj fatálne, tak by ľuďom o rúškach povedali pravdu. Ľudia by potom sami od seba ostávali doma a štát by na nejaký čas fungoval len v krajne núdzovom režime, nevyhnutnom na prežitie, ale muselo by to tak byť, pretože iný spôsob ochrany by neexistoval.
To, že štát dovolí, aby sa vírus ustavične šíril medzi ľuďmi tak, že im s rúškami na tvári dovolí, aby sa voľne pohybovali po verejnosti, skôr svedčí o tom, že vírus je síce veľmi nákazlivý, ale až tak fatálne nebezpečný nie je.
Ale môžem sa mýliť, pretože v štúdiu epidemiológie som ešte tak ďaleko nepokročila, aby som pri posledných vetách tohoto textu mala istotu, že sú pravdivé.
Ani neviem posúdiť, či ľudia, novinári a politici, ktorí vystupujú v televízií s rúškami na tvári sa snažia vo vlastnej nevedomosti chrániť seba, alebo len dávajú príklad ostatným občanom, aby rúška nosili vo viere, že stratégia placebo efektu bude v boji so šírením vírusu úspešná.
Trošku s hanbou priznávam, že svoje vedomosti zneužívam tým, že chodím na verejnosti bez rúška, aby sa mi občania čo najviac vyhýbali. I keď neviem posúdiť, či to, že sa takýmto spôsobom chránim je múdra opatrnosť, alebo len obyčajná zbabelosť.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2449365/
https://en.wikipedia.org/wiki/Ultrafiltration
https://de.qwe.wiki/wiki/Placebo
https://en.wikipedia.org/wiki/Classical_conditioning
https://en.wikipedia.org/wiki/Rescorla%E2%80%93Wagner_model
https://en.wikipedia.org/…/Neural_top%E2%80%93down_control_…
