Túto krajinu držia pevne v rukách križiaci a fašisti, všetci sa im podlizujú dokonca aj prezidentka, ktorá sa mi javila ako moderná sebavedomá kočka, ale som zistila, že je príliš opatrnícka a ustráchaná – a napriek tomu, že má neotrasiteľný mandát povedať, čo si naozaj myslí, to znamená povedať ľuďom, skutočnú pravdu o nich, tak mlčí.
A tak podporuje zaslepenosť, ktorej dôsledkom je viera v totálne hlúposti a nezmysly. Najviac to vidím na sociálnych sietiach, kde sa ako jedovaté huby po daždi objavujú skupiny, ktoré sa nedajú nazvať ináč, len čistou hrôzou – hypertrofiou hlúpostí a primitivizmu najhrubšieho zrna. Nechce sa mi veriť, že tu žije toľko ľudí, schopných sa zúčastňovať na týchto mentálnych zúfalstvách.
Presne takýmto mechanizmom sa šíri ľudské zlo, vojny, terorizmus, genocída či násilie ako také, ktorého prejavom je intolerancia, zloba, agresia, nenávisť k inakosti a pod. Proste sa to šíri preto, pretože slušní a dobrí ľudia mlčia, alebo hovoria len málo, hoci im ústava právo mlčať zakazuje.
A proti zlu sa bojovať musí, pretože sa stane to, čo s stalo vo fašistickom Nemecku, kedy dobrí a morálni ľudia mlčali, keď štát zabíjal ich susedov, známych, matky, deti a batoľatá, duševne chorých či ináč genetickou poruchou postihnutých.
Dokonca nielen mlčali, ale desivejšie je to, že im to bolo aj jedno a jedno im to bolo preto, pretože uverili táraninám nejakého psychopata o ktorom však dnešná veda zistila, že vôbec nebol psychopat, ale bol to veľmi schopný a inteligentný človek, s rozvinutou subklinickou disociatívnou tendenciou , ktorá bola tak silná, že uveril v akýkoľvek účel, ktorý svätí prostriedky vrátane vraždenia vlastných spoluobčanov.
Aj po Slovensku sa teraz na nás z bilbordov škeria obrovské ksichty s veľmi podobnou osobnostnou konštitúciou. História sa síce nikdy neopakuje – to je pravda, ale práve to je desivejšie, pretože sa môže spoločenská bifurkácia systému smerom ku degradácií manifestovať ešte brutálnejším spôsobom ako to bolo v Nemecku.
Dôkazom sú zverstvá v Juhoslávií, ktoré sa konali v nie tak vzdialenej dobe, keď sa zabíjali susedia a rodiny navzájom a to len preto, že byť príslušníkom nejakého národa bolo pre nich dôležitejšie, ako elementárna ľudskosť.
Podobné hrôzy sa diali aj na blízkom východe a to len preto, pretože viera v nejakú rozprávkovú bytosť na nebesiach bola a je pre nich dôležitejšia, ako ľudský život.
Pani prezidentka sa bojí na plné ústa povedať, že aj tí, čo fašistov volia sú tak isto mentálni primitívi, hoci to nemusí byť celkom pravda, pretože môžu byť len pomýlení, ale ich pomýlenosť im niekto rázne aj takýmto spôsobom pripomenúť musí.
A že nehumánni a protiľudskí sú tak isto tí, čo volia takých čo o sebe vyhlasujú, že humánni a ľudskí sú, pretože ten, kto humánny a ľudský naozaj je – nepotrebuje to o sebe vyhlasovať.
Byť so všetkými zadobre a chodiť po špičkách okolo „citlivých“ tém malo možno význam v čase volebnej kampane, ale teraz, keď je pozícia pani prezidentky ústavne neotrasiteľná, toto opatrníctvo slovenskej republike škodí.
Škodí, pretože vytvára ilúziu, že zlo nie je až takým zlom a že dobro nie je až takým dobrom a to je cesta do záhuby, jednoducho preto, pretože sa tak umožní, aby zlo presakovalo do dobra a neustále ho infikovalo a tak môže nakaziť celú spoločnosť.
Pani prezidentka si neuvedomuje, že svojou alibistickou afáziou (mlčaním) amplifikuje tok disruptívnej entropickej energie, ktorá ľahko môže vyústiť do kritického stavu usporiadania polaritných komponentov disipatívnej kolektívnej štruktúry a následne do jej veľmi bolestivej bifurkácie (občianskej vojny).
Ako autistka so špecifickou organizáciou myslenia, vidím toto nebezpečenstvo veľmi zreteľne a zreteľne vidím aj možnosti pani prezidentky, ako ho eliminovať. V prípade, ak ich nevyužije a keď ma budú svorky holohlavých primitívov zabíjať, tak si spomeniem, aká som bol naivná, keď som dávala svoj hlas niekomu, kto totálne zlyhal.
