Však dobre – myšlienky to nie sú zlé, ale mňa na tom všetkom zarazilo to, že koľko na Slovensku žije mladých ľudí, čo na vysokej škole vyštudovali meteorológiu. Som priam šokovaná z toho, ako nás je strašne veľa.
Pozerám sa na to logicky podľa seba. Mňa by totiž nikdy nenapadlo vyjsť do ulíc bojovať za niečo, čomu ani za mak nerozumiem, alebo v čom nie som vzdelaná.
Pretože
Za prvé – to, že sa dejú klimatické zmeny, je nad slnko jasnejšie, pretože je to súčasťou prirodzenej dynamiky nelineárnej mimoriadne zložitej komplexnej štruktúry, akou je Zem a jej atmosféra. A tá sa neustále mení v asymptoticky konečnom čase (finite escape time), charakterizuje ju mnohonásobná izolovaná ekvilibria (multiple equilibria), kde však perkolácia,respektíve bifurkácia môže ústiť aj do limitných cyklov van der Polovho multistabilného oscilátora, ktorý podlieha Ljapunovskej stabilite (v opačnom prípade by predpovedanie počasia bolo úplne nemožné). Navyše štruktúra podlieha permanentnej Rayleighovej divergencií kondukcie, konvekcie a advekcie, čo v súčinnosti s Navier Stokesovou aproximáciou turbulencie moduluje tzv. Lorencov strange atractor, kedy malé zmeny v počiatočných podmienkach vyvolajú matematicky nepredvídateľné zmeny v nekonečnom čase. Jedným slovom – to, že sa dejú klimatické zmeny je matematická nevyhnutnosť a typická prirodzená vlastnosť atmosféry, ktorá sa diala počas celej jej miliardy rokov trvajúcej existencie.
Za druhé – tvrdí sa, že sa priemerná teplota atmosféry zvyšuje. Ale to nie je nič iné, len mentálny konštrukt - explanácia nejakých faktov, plynúcich z merania. V skutočnosti treba stav formulovať exaktne – súčet všetkých referenčných teplomerov, ktoré sú na svete, za posledné desaťročia zaznamenali stúpajúce priemerné teploty. Nič viac, nič menej.
Avšak pozor – toto všetko je validné iba za predpokladu, že všetky teplomery spája komprehenzia Medzinárodnej štandardnej atmosféry ICAO (ISA). A táto podmienka nie je splnená všade a vždy. Navyše, prostredie okolo mnohých validných teplomerov sa zásadne zmenilo. Letiská sa neustále rozrastajú a tam, kde bol okolo validného teplomera trávnik, je teraz betón a potom je jasné, že takýto teplomer zákonite meria vyššie teploty. (advekcia vzduchu nad betónom má vyššiu teplotu, ako nad trávnikom). A navyše, čo som zbežne prebehla zberne údajov, tak nikde nepočítali so Simpsonovým paradoxom, ktorý hovorí, že súčet a priemer jednotlivých teplomerov nemusí byť to isté, akoby bola teplomerom naraz celá Zemeguľa.
Za tretie – kľúčový význam má stúpajúca teplota vody v oceánoch. Faktom je, že oceány sa menia oveľa rýchlejšie, než si oceánológovia pred 20 alebo 30 rokmi dokázali vôbec predstaviť. Vtedy prevažoval názor, že systém oceánskych prúdov je veľmi stabilný a v podstate dlhodobo nemenný, lenže dnes všade, kam sa pozrieme, prebiehajú dynamické a radikálne zmeny. Treba si tiež uvedomiť, že o väčšine už naštartovaných procesov vôbec nič nevieme. Oceány zaberajú tri štvrtiny rozlohy planéty a pre človeka ako suchozemského tvora sú ťažko prístupné. Vedecký výskum v moriach je sťažený a venuje sa mu len malý počet ľudí. Pritom je všetkým jasné, že procesy prebiehajúce v oceánoch sú pre klímu aj život na Zemi určujúce.
Profesor Peter Wadhams zo Scottovho ústavu polárnych výskumných štúdií (Scott Polar Research Institute, SPRITE) pri univerzite v Cambridge už dávnejšie vyvolal rozruch svojím vyhlásením, že studený prúd v Grónskom mori, ktorý poháňa Golfský prúd, zoslabol o 75 percent. Desať z 12 subsidencií klesajúci studenej vody v Grónskom mori zmizlo, zostávajúce dve subsidencie neustále slabnú. Pritom práve tieto „výťahy“ sú nezastupiteľným motorom celého oceánskeho dopravníkového pásu. Pre Európu bude ich strata znamenať citeľné ochladenie, čo potvrdzujú aj závery nedávneho výskumu oceánografov na Faerských ostrovoch, kde už bolo zaznamenané významné zníženie intenzity teplého prúdenia. O slabnutí Golfského prúdu referovala v apríli 2004 na základe analýzy satelitných údajov tiež aj NASA. Experti vtedy varovali, že signál veľkej klimatickej premenlivosti vo vyšších zemepisných šírkach by mohol byť predzvesťou zmeny v celom klimatickom systéme.
Posledné objavy potvrdzujú obavy mnohých klimatológov, ktorí sa domnievajú, že v severoatlantickom geostrofickom prúde (ktorého súčasťou je aj Golfský prúd) hrozí v nie príliš vzdialenom časovom horizonte významná bifurkácia. V Európe preto možno (paradoxne) očakávať prudké ochladenie a to o 5 až 10 stupňov Celzia (našťastie len v zimnom období).
Hlavným radiačným plynom v atmosfére, ktorý udržuje teplotu planéty o 33 stupňov vyššiu, ako by bola bez radiačných plynov je vodná para, tvoriaca až 2/3 jej celkového objemu. Na druhom mieste je CO2 s cca 30 % podielom a človek svojou činnosťou do začatia spaľovania fosílnych palív spôsobil zvýšenie jeho koncentrácie o 85 %. Merania sa uskutočňujú len od roku 1958 na sopke Manua Kea na Havajských ostrovoch. Aké koncentrácie boli začiatkom 20 storočia, kedy bola celá USA a Európa zahalená dymom z vrcholiacej divokej priemyselnej revolúcie nevedno. Na druhej strane, ak by bola teplota vzduchu skutočne vysoká, prejavilo by sa to zvýšeným výparom morí a oceánov a tým aj väčším množstvom oblačnosti, čo by zasa malo za následok feedback v podobe zníženia ohrievania atmosféry. Suma sumárum – tieto mechanizmy sú tak zložité a navzájom spriahnuté matematikou nelineárnych štruktúr, ktoré som uviedla vyššie, že ak by mi to nejaký študent, ktorý bol demonštrovať v Bratislave, dokázal rozumne vysvetliť – okamžite by som ho navrhla na Nobelovu cenu.
