Ale hlavne sa na vysvetľovanie jednotlivých javov s tým súvisiacich snažím hľadať vysvetlenia, ktoré sú v súlade s fyzikálnymi zákonmi. Jedna z mojich najdôležitejších premís je tá, že globálne otepľovanie, ktorého sme svedkami je prirodzenou súčasťou dynamiky striedania termických cyklov atmosféry a hydrosféry s tým, že v súčasnosti sa práve nachádzame v dlhodobej perióde, kedy sa globálna teplota zvyšuje. Ale nechcem opakovať už napísané – komu sa chce, môže si moje vysvetlenia prečítať v predchádzajúcich blogoch.
Dnes chcem písať o jave, ktorý som schválne spomínala len okrajovo, pretože som mu nepripisovala signifikantný význam. Tým javom je to, že v rokoch 1998 až 2016 sa globálne otepľovanie zastavilo. Táto skutočnosť priniesla do radov alarmistov YPCC priam zdesenie, pretože hrozilo, že sa ich konštrukt otepľovania, postavený na vypúšťaní uhlíka úplne zrúti. S pobavením som sledovala, ako sa zúfalo snažia falšovať grafy – falošnosť jedného z grafov, ktoré zverejnila aj SME som v jednom z mojich predchádzajúcich blogov aj dokázala.
Pravdu povediac, dnes mi to už pripadá všetko tak zábavné , že som sa už prestala o nejakú odbornú diskusiu usilovať, pretože vidím, ako by to dopadlo. Na moje detsky jednoduché argumenty, by nik nevedel rozumne odpovedať a tak by sa ako vždy spustila len spŕška emotívnych nič nehovoriacich literárnych pátosov, spojených s pochybnosťami o mojom duševnom zdraví, prípadne by sa narýchlo hľadali príklady niečoho, čo s vypúšťaním uhlíka nemá nič spoločné.
Ale vrátim sa k téme. Na rozdiel od fanatických klimaskeptikov (i keď ani neviem, či takí vôbec sú), nikdy som toto prerušenie vo svojich argumentoch nepoužila ako protiargument, pretože som vedela, že to vôbec nič neznamená. Strange atraktory možných variantov proste pripúšťajú aj takéto fluktuácie, takže na prerušení otepľovania som na rozdiel od alarmistov v YPCC nevidela nič divného.
Len som čakala, kedy klimatológovia prinesú vysvetlenie tejto fluktuácie a napokon som sa dočkala. Dr. Changyu Li a Prof. Jianping Huang a skupina vedcov z Key Laboratory for Semi-Arid Climate Change of the Ministry of Education, College of Atmospheric Sciences, Lanzhou University, pred troma dňami zverejnili teóriu, ktorá sa to usiluje vcelku elegantne vysvetliť.
Zdôvodňujú to asi tak, že počas týchto 8 rokov sa tepelná energia, ktorá pribúdala v atmosfére distribuovala do oceánov a z toho dôvodu stúpať prestala. Ale energia sa nestratila a premenila sa na teplo, ktoré ohrialo oceány. Vyzerá to celkom rozumne, avšak jedine za tej podmienky, že by sme modelovali dva oddelené atraktory jeden pre oceán a druhý pre atmosféru. Viem si predstaviť scenár, že oba atraktory interferovali práve takým spôsobom, že vznikol medzi nimi tak vysoký termický gradient, že bol schopný všetku pribúdajúcu energiu z atmosféry plynule a neprerušene transsudovať do vôd oceánov. Ale ak si predstavím model, ktorý by konjugoval oba atraktory do jedného, tak neviem, neviem...
Ale to je nakoniec jedno. Hlavne, že sa vysvetlenie našlo a dramatické predstavenie divadelnej hry tak môže po nútenej prestávke pokračovať spokojne ďalej...(a konečne už nebude treba ani falšovať grafy, však áno)
Správu o udalosti si môžete prečítať tu:
