Fridtjof Nansen navrhol Fram špeciálne pre driftovanie v polárnom ľade. Jej konštrukcia mala pôsobiť proti tlaku polárnych ľadových krýh tak, aby kryhy loď netlačili pod hladinu, ale naopak, vyzdvihli ju nahor.
Prečo to bolo dôležité? Nansen plánoval, že dokáže s loďou driftovať až k severnému pólu. Preto potreboval loď, ktorá by vydržala tlak polárneho ľadu, dostatočne robustnú a súčasne komfortnú, aby posádka vydržala dlhú dobu, počas ktorej s loďou pomaly hýbal driftujúci ľad.
Fram postavil podľa Nansenovho návrhu škótsky lodiar Colin Archer. Fram má dĺžku 39 metrov, šírku 11 metrov a ponor pri plnom zaťažení 5 metrov. Jej celkový výtlak na čiare ponoru je 800 ton. Na vodu bola spustená v roku 1892 a 3. júna 1893 bola pripravená vyplávať.
Fram je zaujímavá aj tým, že už v tej dobe mala vlastné dynamo pre výrobu elektriny, poháňané dvoma spôsobmi - veterným kolesom, ktoré sa používalo počas pobytu na ľade, alebo lodným motorom.
Fram podnikla len tri výpravy, všetky tri boli ale mimoradne dôležité a významné.
Hneď prvá výprava bola Nansenovým pokusom o drift v polárnom ľade až na severný pól. Fram vyplávala 21. júla z prístavu Vardo a nabrala kurz na Novosibírske ostrovy. 22. septembra 1893 loď vmrzla do ľadu a bola plne v moci jeho driftu. Smer driftu potvdzoval Nansenovu teóriu o smere polárnych morských prúdov. Napriek tomu sa ukazovalo, že drift nezanesie Fram až k pólu, jej najsevernejšia poloha bola nakoniec 85° 57' severnej šírky. Ale ešte než Fram 16. októbra 1895 dosiahla túto polohu, rozhodol sa Nansen, že sa pokúsi dosiahnuť severný pól na lyžiach a so saňami. Spolu s Hjalmarom Johansenom nabalili 14. marca 1895 troje sane proviantom a vybrali sa smerom na sever.
Polámaný, topiaci sa a rýchlo driftujúci ľad ich ale 9.4.1895 zastavil na 86° 14' severnej šírky a prinútil ich otočiť sa na juh. Podarilo sa im dosiahnuť Zem Františka Jozefa, kde si postavili chatu a prezimovali. V máji 1896 sa na dvoch zviazaných kajakoch vydali cez topiaci sa ľad ďalej na juh a 17. júna 1896 dosiahli Kap Flora. Tu sa úplnou náhodou stretli s Angličanom Jacksonom, ktorý dvoch Nórov vzal na palubu svojej lode Windward. 13. augusta 1896 sa dostali späť do Vardo.
Fram medzitým driftovala pomaly ďalej na západ a až vo februári 1896 sa smer driftu zmenil na juh. Výborne vybavená loď poskytovala posádke všetko čo potrebovala, preto sa nikomu nič nestalo. Pritom nechýbali dramatické momenty. V januári 1895 ľad zovrel loď tak pevne, že pod jeho tlakom celá praskala. Posádka sa dokonca evakuovala na ľad, vrátane toho najdôležitejšieho na prežitie. Keď už sa zdalo, že ľad Fram definitívne rozdrví, zbadal kapitán Svedrup, ako sa loď začína dvíhať a ukladať na bok. Nansenova konštrukcia sa plne osvedčila, Fram zostala nepoškodená ležať na ľade, ktorý sa pod ňou uzavrel.
Až 13. augusta 1896 sa pri Dánskom ostrove dostala Fram z ľadu a 20. augusta vplávala do nórskeho prístavu Skjervoy. 9. septembra vplula Fram do prístavu v Osle. Kráľ Oscar II. usporiadal pri tejto príležitosti slávnostnú večeru s posádkou na čele s Nansenom, Johansenom a Svedrupom.
Ale dosť bolo rozprávania, poďme si Fram pozrieť, v múzeu je zrekonštruovaná do stavu, v akom bola počas svoje druhej, menej dramatickej, ale vedecky ešte dôležitejšej výpravy, počas ktorej jej posádka v rokoch 1898 - 1902 zmapovala veľkú časť Grónska a priľahlých ostrovov.
Pohľad spredu na obidve kotvy.
Sivo-čierne rozhranie je čiara maximálneho ponoru.
Pohľad na zadnú časť lode so záchrannými člnmi (spolu boli štyri)
Mimoriadne krátke a masívne kormidlo, aby taktiež bez poškodenia odolalo polárnemu ľadu.
A tu je kormidlo na palube, spolu s palubným kompasom.
Detail na palubný kompas.
Tu už sme vo vnútri lode, palubná kuchyňa a sporák, ktorý mal vlastný komín.
Kúrilo sa v ňom rovnakým uhlím, ako v lodnom kotli.
Nansenova kaujta.
Amundsenova kajuta počas tretej plavby Fram v rokoch 1910 - 12.
Ďalšia kajuta, s exponátmi polárneho oblečenia, ktoré sa Nansen a Amundsen naučili vyrábať od Eskimákov.
Lodný salón. Ako vidíte, zmestil sa sem aj klavír a gramofón, loď mala samozrejme aj svoju knižnicu.
Výbava palubného lekára, nechýbali žiadne nástroje a lieky, lekár musel byť pripravený na všetko, od zranení a omrzlín až po opravu a trhanie zubov.
V salóne visí aj portrét dobyvateľa južného pólu,
Roalda Amundsena, ktorý sa na svoju výpravu vydal v rokoch 1910 - 12 práve na Fram.
Palubný gramofón.
Lodný motor
Príklad plne naložených polárnych saní. Pre predstavu, takéto sane mali dĺžku takmer 3 metre a vážili aj 200 kg. Ťahali ich psi, ktorí v prípade núdze slúžili aj ako zdroj potravy. Potom sa ale polárnik musel do saní zapriahnuť sám. Statív na vrchu slúžil tak pre fotoaparát, ako aj pre sextant na určenie polohy.
Elektrický rozvádzač lode
A v článku už spomínané hlavné dynamo.
Jedna významná drobnosť a súčasne aj posledná fotografia tohto článku - lodný zvon, ktorým sa ohlasovalo všetko dôležité, čo sa na lodi dialo. Od striedania služieb až po významné udalosti.
Múzeum lode Fram vzniklo až po mnohých rokoch. Jej prvý kapitán, Otto Svedrup sa hneď po jej definitívnom zakotvení v Hortene v roku 1914 snažil presvedčiť nórsku vládu, že loď treba zachrániť a zachovať ako významnú pamiatku. V roku 1929 bola Fram kompletne zrekonštruovaná do podoby z čias druhej polárnej expedície a v roku 1936 bola konečne otvorená dnešná budova múzea, nachádzajúca sa na tzv. "muzeálnom" poloostrove Bygdoy. Ročne múzeum navštívi asi 250 tisíc návštevníkov.
Priamo oproti múzeu Fram sa nachádza múzeum Kon-Tiki (trstinová loď, s ktorou Thor Heyerdal v roku 1947 preplával 8000 km z južnej Ameriky do Polynézie) a tiež Nórske námorné múzeum. Neďaleko je aj múzeum vikingských lodí z 8. a 9. storočia a skanzen nórskej dediny. Tu má svoju letnú rezidenciu aj nórsky kráľ.
Fram odpočíva vo svojom múzeu a človek sa od čias jej plavieb dozvedel o polárnych oblastiach veľmi veľa. Ale nebyť tejto lode a jej autora, Fridtjofa Nansena, boli by sme chudobnejší o osobitý príbeh odvahy, rozumu a pevnej vôle, ktorá viedla k nádherným dobrodružstvám moderného veku.
