Toto miesto bolo podľa nálezov obývané už v dobe kamennej. Najneskôr počas mínojskej civilizácie bolo osídlené a odvtedy už ho ľudia nikdy neopustili. Menili sa vládcovia (Gréci, Rimania, piráti, Benátčania, Turci a napokon samotní Kréťania), menil sa jeho význam (do roku 1971 bolo hlavným mestom Kréty), ale zachovalo si ráz, ktorý mu vtlačili Benátčania, Turci a Kréťania.
Hustá spleť úzkych uličiek, o to malebnejších, že staré mesto je postavené v miernom svahu, má ako všade na juhu hlavne funkciu ochrany pred ostrým južným slnkom, ale aj funkciu obrannú - v spletitých a úzkych uliciach sa zle útočí, dobre bráni a ešte lepšie zablúdi, takže sa obrancom ľahšie ustupuje.
Zaparkovali sme na západnom začiatku starého mesta, čo najbližšie k benátskemu prístavu, ktorý sa dnes (okrem pár lodí pre turistov so skleneným dnom) už nepoužíva. Komerčný prístav je v Soudskom zálive, od starého mesta asi 5 km autom na východ. Tam je aj jedna z námorných základní gréckeho vojenského námorníctva.
Z parkoviska sa uličkou Kalergon presúvame k prístavu
Až dorazíme na jeho západný okraj:
Úplne vľavo za lampou je bývalá turecká mešita, dnes výstavná sieň, veľká budova
napravo od stredu obrázku je námorné múzeum.
Pokračujeme po nábreží Akti Tombazi a cez námestie Venizelou vstupujeme smerom na východ do uličky Zambeliou, plnej taverien. Približne v polovici sa ulička láme do ľava a hneď zas doprava, v tomto zlome je niekoľko domov s obchodíkmi:
Pohľad je smerom späť k námestiou Venizelou, je vidieť, že tu terén začína stúpať.
Tu je vidieť zlom uličky, vľavo pokračuje ďalej do kopca. A opäť obchodík so suvenírmi.
Ulička pokračuje až ku hradbám, my ale odbočíme do najdlhšej ulice v starom centre, ulice Theotokopulou:
Typický dom v starom meste, prerobený na apartmány. Takmer celé staré mesto je takto prestavané, najdete tu od úplne ošarpaných domov s veľmi lacnými izbami, až po luxusné apartmány v kompletne zrekonštruovaných domoch.
Je tu aj podstatne menej obchodov ako napr. v Réthymne, kde je celé centrum vlastne jednou veľkou nákupnou zónou. V Chanii je centrum skôr zónou ubytovacou, preto sú ulice podstatne pokojnejšie a obchodov je oveľa menej. Obchodné ulice sa nachádzajú mimo najstaršej časti centra, od námestia Venizelou na juh. My sme ale v ulici Theotokopulou odbočili na sever a pokračujeme:
Ďalší apartmánový dom...
Sme asi uprostred ulice, pohľad smerom na sever - tam ideme.
A pohľad smerom na juh - odtiaľ sme prišli.
Mierne za polovicou odbočuje doprava ulička Angelou - posledná, ktorou sa dá dostať späť do starého prístavu. Ak sa nevyberieme tadiaľto, budeme musieť obísť hradby a vrátiť sa do prístavu okľukou od severozápadu.
Ďalšia ulička je už slepá, na rohu ďalší príklad, tentokrát luxusnejšieho, kompletne zrekonštruovaného apartmánového domu.
Sme na konci ulice, vpravo do nej zasahuje jeden z mála drevených domov (drevené je prvé a druhé poschodie, prízemie je murované), ktorý sa zachoval napriek požiarom a vojnám, ktoré sa mestom prehnali. V Réthymne je týchto domov o niečo viac, v Chanii som videl len dva alebo tri.
Na konci sa ulica relatívne prudko zvažuje späť na nábrežie, vpravo je archeologické múzeum. My pokračujeme doprava pozdĺž hradieb, aby sme sa dostali späť do prístavu.
Víta nás pohľad na jeho východnú časť s tureckou mešitou:
A trochu bližší pohľad:
Prejdeme okolo námorného múzea (je neďeľa, takže je zatvorené):
a nájdeme si v niektorej z kaviarničiek na nábreží, pod niekedy neuveriteľne ošarpanými domami...
príjemné miesto na vychutnanie čerstvej šťavy z miestnych pomarančov, alebo melónov, či inú alkoholickú, alebo nealkoholickú dobrotu, pri ktorej si môžeme vychutnať pohľad na severný vstup do prístavu s majákom.
Tu sa končí prvá prechádzka, ktorú odporúčam každému, kto v Chanii ešte nebol. Trasu je možné rôzne modifikovať a spestrovať odbočkami, v závislosti od množstva času, dennej doby a hlavne teploty vzduchu. My sme mali po celom dni už dosť, Chania bola posledným bodom programu tohto dňa.
Kvalita fotografií je silne ovplyvnená maximálnou veľkosťou, ktorú smú tu na blogu mať. Fotky v lepšom rozlíšení nájdete tu:
http://picasaweb.google.com/kOKSak/Chania_I
O dva dni som sa sem vrátil a trochu doplnil archív pamäťových barličiek. Okrem toho som navštívil tých, ktorí bojovali za slobodu Kréty v II. svetovej vojne a stretol jednu literárnu postavu.
Ale o tom až nabudúce...
