Otvára sa mi výhľad na celý záliv, a predo mnou je brána v nízkom múriku. Váham, či vôbec brať foťák, ale nakoniec ho beriem, takže tu je niekoľko, z piety k tu ležiacim vojakom skutočne len zopár záberov:
vchod,
so zaujímavým vzorom
Vľavo je malá stavba,
v ktorej je na stene oproti jednému z vchodov malá skrinka:
Vnútri je návštevná kniha a zoznam mien všetkých vojakov, ktorých bolo možné identifikovať. Je ich približne polovica. Ostatní majú na hrobe nápis „Vojak II. svetovej vojny. Pozná ho len Boh".
Necítil som sa povolaný zapísať sa do knihy, je určená hlavne pre príbuzných tu ležiacich vojakov a oficiálne návštevy.
Oproti druhému vchodu, smerujúcemu na cintorín, je tabuľa:
S nasledujúcim textom:
Operácia na Kréte 1941
Spojenecké sily na Kréte mali približne 32 000 britských, austrálskych a novozélendských vojakov (z ktorých asi 31 000 bolo koncom apríla 1941 evakuovaných z Grécka len s výbavou, ktorú uniesli) a 11 000 ľahko ozbrojených gréckych vojakov. Boli organizovaní do piatich od seba vzdialených obranných oblastí - okolo troch letísk v Heraklione, Réthymne a Maleme, v zálive Souda a prístave hlavného mesta Chania. Bombardovanie letísk z gréckej pevniny znemožnilo stíhačkám, aby na ostrove zostali a trvalá nemecká nadvláda vo vzduchu vylučovala akékoľvek presuny jednotiek cez deň. Aj keď Kráľovské námorníctvo bránilo akémukoľvek námornému výsadku, 20. mája začal nemecký útok paradesantnými jednotkami a letisko v Maleme bolo rýchlo obsadené a využité pre prílet nemeckých posíl. 23. mája musela byť pozícia v Maleme úplne opustená a jej obrancovia sa stiahli do Chanie. 26. mája bola prelomená spojenecká línia na západ od Chanie a keďže záliv Souda sa stal neubrániteľným, jednotky z týchto dvoch pozícií spolu so zvyškami z Maleme sa pod neustálou paľbou, ale usporiadane, presunuli na juh ostrova, do Sfakie, kde v nociach medzi 28. a 31. májom námorníctvo evakuovalo veľký počet vojakov.
Pozície v Heraklione a Réthymne boli tiež atakované 20. mája parašutistami, ale oba útoky boli odvrátené. Heraklion bol úspešne bránený až po noc z 28. na 29. mája, kedy boli kasárne evakuované námorníctvom. Plánovalo sa, že v rovnakom čase sa jednotky z Réthymna pokúsia prebojovať na juh a evakuovať po mori, ale kvôli prerušenej komunikácii tento rozkaz nikdy nedorazil k adresátom a obrancovia boli 31. mája definitívne porazení.
Z celkového počtu vojakov Britského Commonwealthu na Kréte v počte 32 000 mužov bolo 18 000 evakuovaných, 12 000 zajatých a 2 000 zabitých.
Vojnový cintorín v zálive Souda, Kréta
Cintorín, nachádzajúci sa na mieste obrannej pozície z roku 1941 bol vytvorený po vojne, aby tu spočinuli v hroboch vojaci Commonwealthu, ktorí padli na Kréte. Tí, ktorých hroby neboli nájdené, sú uctení na pamätníku Vojnového cintorína Phaleron v Aténach.
Počty pochovaných vojakov:
Spojené kráľovstvo: 342
Kanada: 5
Austrália: 157
Nový Zéland: 446
Južná Afrika: 9
India: 1
Ostatné: 7
Spolu: 1 537
Tento cintorín bol vybudovaný a je spravovaný Komisiou Britského Commonwealthu pre vojnové hroby.
Architektom bol Louis de Soissons
Prechádzam sa cintorínom, na ľavom hornom okraji ma zaujme päť náhrobných kameňov, ktoré, na rozdiel od ostatných, nie sú v pravidelných rozostupoch, ale tesne pri sebe. Dve poľské mená, tri anglické. Podľa hodností je to posádka bombardéra. Aj po smrti tesne spolu.
Odchádzam, na vnútornej strane múrika pri vchode sú po stranách dve ďalšie tabule,
tento krát vytesané do mramoru. Jedna v angličtine a jedna v gréčtine:
„Pôda, na ktorej stojí tento cintorín je darom gréckeho ľudu ako miesto
pre večný odpočinok námorníkov, vojakov a letcov, ktorí sú tu poctení."
Nemeckí vojaci, ktorí padli na Kréte v rokoch 1941 - 45 majú podobný cintorín v Maleme, neďaleko miesta, kde sa uskutočnil prvý výsadok na ostrove. Nemal som dosť času, aby som navštívil aj toto miesto, snáď nabudúce.
Čo dodať?
Je to smutné, dôstojné, pokojné a niečím aj slávnostné miesto. Pocta tým, čo neváhali bojovať za slobodu cudzieho národa, dobre si uvedomujúc, že tak bránia svoju vlastnú.
Pri odchode ma napadlo, ako je niekedy aj uprostred dovolenky dobré si uvedomiť, že sloboda nie je nič samozrejmé a že pri jej obrane často treba položiť svoj život niekde úplne inde na svete.
PS: Pre tých, čo čítali Třetí přání ešte jedna informácia: Kapitán J.D.S. Pendlebury je skutočne pochovaný na mieste 10-E-13.
