Novoročný koncert? Načo!

 Fajn, povedal som si, je to zrejme drahá záležitosť, je snaha podporovať domácu produkciu, na koncesionárske poplatky aj tak všetci nadávajú, tí čo chcú, si to na nejakom programe už nájdu.
 Večer sa v Redute konal novoročný koncert Slovenskej filharmónie. S mimoriadnym obsadením, najmä tým, že vystupujúci sólisti tu tak bežne nevystupujú, pretože sú väčšinou angažovaní v zahraničí. Slovenskí sólisti, prvá „liga“. A tu som pri pohľade na televízor prestal chápať úplne. Spravodajská TA3 si z vysielacieho času ukrojila vyše 20 minút na priamy prenos koncertu vážnej hudby.
 Komerčná televízia venuje z vysielacieho času 20 minút na to, aby sme si mohli vypočuť od každého sólistu aspoň jednu áriu!
 Prepnem na STV2, zasa nič.
 A toto už naozaj nechápem. Verejnoprávna televízia, ktorá sa deklaruje ako inštitúcia, podporujúca slovenskú kultúru, ktorá stále hovorí o tom, ako na svojom druhom programe podporuje menšinové žánre, úplne odignoruje koncert prvého symfonického orchestra tohto štátu, popredných a vo svete uznávaných sólistov slovenskej „proveniencie“, konaný mimochodom za účasti prezidenta SR, ktorého prejav pár hodín predtým v rámci verejnej služby vysielala. O tom, že program bol zložený prevažne z ľúbivých a aj neskúsenému poslucháčovi príjemných „hitoviek“ ani nehovorím.
 V mnohých diskusiách a v jednom článku aj tu, na mojom blogu, som sa STV zastával. Že urobila veľa, že sa veľa zmenilo, že pribudli naozaj zaujímavé programy, že aj s tou kultúrou sa niečo robí. Po včerajšku som skončil. Mám pocit, že jednoducho sú udalosti v kultúrnom živote krajiny, pri ktorých je povinnosťou STV byť, ktoré by mali byť automatickou a samozrejmou súčasťou jej programovej štruktúry. A to sa samozrejme netýka len vážnej hudby. Je zrejme príznačné, že ešte aj v tejto oblasti je komerčná televízia schopná urobiť viac, ako štátom a občanmi financovaná STV.
 Nemám nič proti Prci prci prcičky 2 na jednotke, je to vždy lepšie, ako nejaký Terminátor plný násilia, nemám nič proti histórii dómu Sv. Martina, ani nič proti životopisu Márie Terézie, ale včera mala na dvojke znieť vážna hudba. Z úcty k tradícií, ktorú sa SF snaží zakladať, z úcty k interpretom, ktorí nás v zahraničí reprezentujú rovnako dobre ako hokejisti, či tenisti, ale hlavne z úcty k hudbe, ktorá mala včera v Redute sviatok, dôležitý pre kultúru národa aspoň tak, ako finále Davis cupu. Škoda...