My, ktorí sme si v Novembri 89 užívali ten neskutočný pocit oslobodenia od strachu, niekedy nedokážeme pochopiť, že na Slovensku máme aj 20 rokov od Novembra strašne veľa Brooksov. Ľudí, ktorí nemali to šťastie ako my, že im ich rodičia vysvetlili, prečo je sloboda dôležitejšia ako krajec chleba, ľudí, ktorí nemali šancu pozerať rakúsku televíziu, čítať „zakázané" knihy, venovať sa pochopeniu histórie a dôsledkov, ktoré má na náš dnešný život. Ľudí, ktorým nebolo dopriate vzdelanie, ktoré by im v týchto otázkach pomohlo sa zorientovať.
Žili v režime, ktorý im zabezpečoval to, čo potrebovali a chcel od nich „len" poslušnosť. A zrazu sa ocitli v situácii, že minulé istoty, nech boli akokoľvek klamlivé a potemkinovské, sú preč a oni ostali pred bránou väzenia, odkázaní sami na seba. Nikto im už nebude prikazovať, čo majú robiť, ako žiť, kde pracovať. Pritom ich ale nikto nenaučil, ako sa o seba postarať sami.
Je preto pochopiteľné, že títo ľudia budú vždy voliť tých, ktorí im sľúbia aspoň náznak bývalej istoty, ktorí ich zbavia zodpovednosti za vlastný život, za vlastný neúspech. Tých, ktorí z ich neúspechov obvinia niekoho iného, tých, čo sľúbia aj to, čo potom nedodržia. Lebo neplnenie sľubov a plánov bolo aj za komunistov bežné a domáhať sa ich plnenia bolo nebezpečné.
Čo sa s tým dá robiť? My, ktorí vieme, prečo je sloboda dôležitejšia ako krajec chleba, my, ktorí sme v Novembri s jasným vedomím bojovali za zrušenie toho komunistického väzenia, v ktorom žili všetci ľudia na Slovensku, máme povinnosť robiť všetko preto, aby aj tí ostatní pochopili. Aby túto zmenu prijali, so všetkými dôsledkami, výhodami, aj nevýhodami.
Vysvetľovať, presviedčať, debatovať, písať knihy a články, točiť filmy, hrať hry, spievať pesničky a hlavne vzdelávať deti v odvahe k slobode. Aby si uvedomili, že len slobodný človek má šancu na úspech, že len v slobodnej spoločnosti je šanca na lepší život, že len, keď sa naučíme chodiť vzpriamene, nebáť sa svojho osudu a vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk, lebo nikto iný to neurobí, aj keď to bude donekonečna sľubovať, budeme môcť nakoniec vzlietnuť na krídlach slobody k lepšiemu životu nás, či našich detí.
A tým, ktorí bezostyšne zneužívajú strach ľudí zo slobody pre svoje ciele, či už finančné, alebo mocenské, tým, ktorí v záujme vlastnej moci chcú postupne zlikvidovať slobodu, by som rád odkázal - nevyjde vám to, skončíte. Raz tu bude dostatočné množstvo ľudí, ktorí Vám už neuveria vaše lži a podvody, ktorí vám nenaletia na sladké reči o sociálnom štáte a jeho nepriateľoch. Ľudí, ktorí vás pri voľbách pošlú za tými, ktorých pohrobkami ste.
My, ktorí sme na tých námestiach v Novembri 89 stáli, urobíme všetko preto, aby to bolo čo najskôr.
